Tento ročník bol pre domácich fanúšikov po dlhom čase výnimočný. Už pred začiatkom preteku sa z rozhovorov dali počuť slová: „Maťo to dnes určite vyhrá...“ No a výsledky prvých rozjázd už nikoho nenechali na pochybách o tom že Martin Vaculík ide tvrdo za svojim cieľom. Hneď v prvej rozjazde, v ktorej skončil ako prvý, sa mu podarilo vytvoriť nový traťový rekord časom 1:09:56.
Potom sa mu ešte podarilo vyhrať deviatu jazdu, v piatej skončil na druhom mieste. Trinásta jazda, do ktorej Martin nastúpil, dávala tušiť, že ďalší priebeh pretekov nebude v silnej konkurencii vôbec jednoduchý.
Do trinástej jazdy nastúpili: Maks Gregorič (SLO), Guglielmo Franchetti (ITA), Pawel Hlib (POL), Martin Vaculík (SVK) a Martin Málek (CZE). Martin Vaculík v tejto jazde skončil na štvrtom mieste. Neohrozilo to však jeho štart v semifinále. Tam sa prebojoval s dvanástimi bodmi. Z prvej semifinálovej jazdy postúpili do finále Martin Vaculík z prvej pozície a Pawel Hlib (POL) z druhej.
Z druhej semifinálovej jazdy postúpil do finále ako prvý Martin Gavenda (CZE) a Martin Málek (CZE) ako druhý.
Z opravnej jazdy postúpila do finále dvojica jazdcov zo Slovinska, a to Izak Šantej s číslom 4 a Maks Gregorič s číslom 11. Štart finálovej jazdy postavil divákov zo sedadiel. Silná zostava na dráhe a vyrovnané šance na úspech vniesli na tribúny silnú dávku športového vzrušenia. Každým kolom sa napätie na dráhe stupňovalo. Martin Vaculík bol prvé kolá na druhom mieste hneď za vedúcim jazdcom Martinom Gavendom. Potom sa Maťovi podarilo na chvíľu prebojovať na prvé miesto, no vzápätí si vedúcu pozíciu Martin Gavenda vybojoval späť. Pred cieľom ho však opustilo športové šťastie a Martin Vaculík si za silného burácania divákov vybojoval prvé miesto a zároveň aj Zlatú prilbu SNP. Týmto výsledkom prekonal aj svojho otca a trénera – Zdena Vaculíka, ktorému sa žarnovickú Zlatú prilbu vybojovať nepodarilo.
Po skončení finálovej jazdy sa pred stupeň víťazov doslova nahrnuli fanúšikovia, aby mohli medzi prvými zablahoželať víťazovi, resp. sa s ním odfotiť.
Ceny víťazom odovzdal prezident republiky Ivan Gašparovič, ktorý je už dlhoročným hosťom a fanúšikom pretekov o Zlatú prilbu SNP.
Konečné poradie pretekárov: 1. Martin Vaculík (SVK), 2. Pawel Hlib (POL), 3. Maks Gregorič (SLO), 4. Martin Málek (CZE), 5. Izak Šantej (SLO), 6. Martin Gavenda (CZE).
Martin Vaculík sa stal prvým slovenským víťazom v 45-ročnej histórii pretekov Zlatej prilby. MY sme mali to šťastie, že si vo svojom nabitom programe našiel čas a odpovedal nám na niekoľko otázok.
Mohli by ste pre nezainteresovaných divákov priblížiť tento druh motoristického športu?
- Samozrejme, je to motoristický šport, ktorý sa jazdí na špeciálnych motorkách, vyrobených výhradne pre tento druh športu. Motorky sú totiž bez bŕzd a majú len plyn a spojku.
Prečo ste sa rozhodli práve pre tento druh športu?
- Rozhodol som sa preto, lebo sa mi od malička veľmi páčil. Keďže v minulosti jazdil aj môj otec, začiatok bol pre mňa o to jednoduchší. Povedal som mu, že chcem jazdiť a tak mi kúpil motorku a začal som.
Aké boli vaše prvé kroky a kontakty s pretekmi na plochej dráhe?
- Začal som jazdiť vo veku deviatich rokov. Zo začiatku som sa pomaly vozil dookola, ale časom, keď som si začal viac veriť, tak som začal jazdiť aj v šmyku. A potom som plochodrážnu techniku jazdy neustále zdokonaľoval a to isté sa snažím robiť aj v súčasnosti.
Ako dlho sa venujete tomuto športu?
- Ako deväťročný som začal s tréningami, ale súťažne jazdím od pätnástich.
Aké boli vaše pocity tesne po víťaznom dojazde?
- Tie pocity boli úplne užasné, všetci fanúšikovia, sponzori, jednoducho všetko bolo úplne super. Som veľmi rád, že sa mi podarilo vyhrať pred domácim publikom, lebo doma to vždy býva dosť ťažké. Ako som povedal - strašne sa teším!
Ste prvým Slovákom, ktorý triumfoval v tejto súťaži, chystáte sa to zopakovať?
- Áno, určite by som to chcel zopakovať, aj keď obhajoba býva vždy ťažšia ako prvé víťaztvo.
Aké ďalšie podujatia vás čakajú v najbližšej dobe?
- Teraz pôjdem do Dánska na ligu, potom ma čakajú dôležité ligové preteky v Poľsku a ešte sa možno ukážem aj na lige vo Švédsku. Taktiež ma na jeseň čaká Pardubická zlatá prilba a stuha.
Rodičia sa spravidla boja o svoje ratolesti, keď robia niečo nebezpečné. Preteky na plochej dráhe sú dosť rizikové, ako sa k tomu stavajú vaši rodičia?
- To je dobrá otázka! Ale myslím si, že si za tie roky môjho súťaženia už trochu zvykli. Veď čo iné im aj zostáva! Určite majú strach, ale ten majú o svoje deti všetci rodičia, či už robia plochú dráhu, hokej alebo rôzne iné druhy športu. JURAJ PRAČKA,
MARCEL POBEŽKA
