Písmo:A^-|A⁺00

Skupinka dievčat v Žemberovciach sa stará o svojich psíkov – pripravujú ich na súťaže, učia poslušnosti. V obci sa však stretávajú s nevôľou, ktorá prerástla do vulgárnych nadávok a slovných vyhrážok. „Ľudia na nás pokrikujú,“ hovorí školáčka Viki. Jej slová dopĺňa siedmačka Angelika: „Reagujú na nás agresívne, že nám postrieľajú naše psy, že sú to potkany.“ Sťažnosti dievčat dopĺňa Tatiana Kosecová, ktorej dcére idúcej po ulici s niekoľkomesačným psíkom na vôdzke ľudia spoza plotov vulgárne nadávali, preto sa rozhodla zavolať políciu. Prítomnosť hoci aj malého psa na ulici dráždi strážne psy v záhradách domov. Zúrivé brechanie sa ozýva z takmer každého dvora. A to je jedna z vecí, ktorá vadí Žemberovčanom. Vraj psy nemajú čo chodiť po ulici. Vadí im aj to, že psy chodia bez košíka a len s deťmi, ktoré nemôžu byť za prípadné agresívne konanie svojich psov zodpovedné. „Je to nebezpečné. Čo ak naše veľké psy preskočia plot, kto tie deti potom zachráni?“ pýta sa jeden z obyvateľov obce. Ďalší dopĺňa, že psy nepatria na ulicu, ale majú vo dvore strážiť majetok. Svoje si o tom myslí Tatiana Kosecová, ktorá sa trinástim dievčatám a ich psíkom venuje: „Košíky psy nemajú, lebo by sa nevedeli brániť, ak by ich na ulici napadol túlavý pes bez známky, čo sa aj v minulosti stalo. Túlavé psy na ulici nikomu nevadia. Cvičené na vôdzkach áno.“ Ako ďalej hovorí, zatiaľ sa nestalo, že by dievčatá na ulici nezvládli svojho psíka a niekoho by napadol. Opak je skôr pravdou. Naviac psy, o ktoré sa dievčatá starajú, sú rodinné a mierumilovné plemená drobného vzrastu. Vyriešiť problém sa Tatiana Kosecová pokúsila na jar, keď podala žiadosť, aby obec pridelila pozemok, na ktorom by mohli cvičiť psíkov. „Nechcela som ho pre seba, ale pre deti,“ zdôvodňuje. Výsledkom bolo, že jej poslanci odporučili, aby napísala presný zámer a prijali všeobecne záväzné nariadenie, v ktorom vymedzili lokality, kde všade majú psy zakázané chodiť: na cintorín, futbalové ihrisko, mini ihrisko, pred kostol, zdravotné stredisko, potraviny, pohostinstvá, kultúrny dom, na detské ihriská, do škôl. „V obci máme starý cintorín, v ktorom päťdesiat rokov nepochovávame. Ak by sa plocha upravila a vypílili kríky, mohol by na tento účel vyhovovať,“ načrtáva starostka Jana Staňová jednu z možností. Otázkou ostáva, či sa s touto myšlienkou stotožnia poslanci. „Mrzí ma táto situácia. Tie deti sa neflákajú, nič zlé nerobia. Práve naopak. V mestách by sa tešili, že si našli spôsob, ako tráviť voľný čas. V našej obci ich však v tejto záľube nepodporujeme. Čo chceme z týchto detí mať?“ kladie si otázku. JANA NÉMETHOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou