Na Slovensko sa Mike dostal vďaka firme, v ktorej pracuje. Dovtedy našu krajinu vlastne nepoznal. „No vedel som, že predtým to bolo Československo, ktoré sa neskôr rozdelilo,“ hovorí.
V Luxembursku absolvoval manažérsky prípravný kurz, na ktorom sa o Slovensku dozvedel všetko. „O ľuďoch, kultúre, jedle, mestách,“ podotkne.
Najskôr mal naplánované zostať u nás jeden rok, pretože pracovnú zmluvu mal podpísanú práve na takéto obdobie. „Medzitým som zmluvu predĺžil na ďalšie dva roky. To znamená, že tu zostanem minimálne do mája 2009.“
Ovláda štyri jazyky
Každý piatok cestuje Mike domov za svojou rodinou a v nedeľu sa vracia na Slovensko. Je to o to vyčerpávajúcejšie, že z Bratislavy letí do Nemecka a odtiaľ pokračuje autom do Luxemburska. Minulý týždeň však prišli za ním do Hornej Vsi, kde má prenajatý dom, jeho manželka s jedenásťročným synom. „Veľmi sa im táto krajina páči, povedali, že je nádherná. Navštívili sme Banskú Bystricu, Kremnicu a Bojnice. Trochu ich mrzelo iba to, že napríklad prehliadka zámku bola len v slovenčine,“ hovorí o jazykovej bariére. Mike však s rečami problém nemá. Ovláda štyri jazyky, pričom rozumie šiestim. Hovorí luxembursky, francúzsky, anglicky a nemecky. Rozumie španielčine, taliančine a trochu slovenčine.
Slováci sú otvorenejší
Luxemburčan tvrdí, že u nás sa mu páči všetko. „Som tu veľmi spokojný. Krajina je krásna a ľudia veľmi priateľskí. Aj s tou troškou slovenčiny, ktorú ovládam, vždy dosiahnem to, čo potrebujem. Napriek tomu, že mnohí tu nehovoria anglicky, alebo nemecky, jednoducho to funguje,“ pokračuje.
Podľa neho, Slováci sú otvorenejší ako Luxemburčania. Tí sú príliš odmeraní. „U nás si ľudia od seba udržujú veľký odstup. Napríklad už dvadsať rokov žijem v jednom dome a doteraz neviem, ako sa volá môj sused. Tu som svojho suseda spoznal po dvoch dňoch,“ opisuje rozdiely v mentalitách. Tie sú veľké aj v pracovnom živote obidvoch národov. „V Luxembursku sú ľudia oveľa samostatnejší. Tu sa musí stále niekomu hovoriť, čo má robiť. Nehodnotím to však vyslovene negatívne. Za osemnásť mesiacov môjho pôsobenia na Slovensku sme zamestnancov zaúčali a vidím, že začínajú pracovať samostatne. Vedomosti neprijímajú len pasívne, majú záujem naučiť sa viac a dávajú veľa otázok,“ vysvetľuje.
Strapačky a pivo
V čase nášho stretnutia plánoval Mike návštevu banskobystrického jarmoku. „Pôjdem tam s kolegom, ochutnáme burčiak,“ smeje sa s tým, že nevynechá ani žiarske podujatie tohto typu.
Z našich tradičných jedál mu veľmi chutia bryndzové halušky. „Som ich najväčším fanúšikom. Každý týždeň ich musím mať minimálne raz. Alebo strapačky. Mám rád aj kofolu a vaše dobré pivo,“ chváli slovenské produkty.
Tvrdí, že ak by v budúcnosti dostal ponuku pracovať v ďalšej krajine, okamžite by ju prijal. „To, čo sa človek naučí v cudzine, mu nedá žiadna škola. Je to skúsenosť na nezaplatenie,“ vysvetľuje. Rodina pri tom podľa neho musí spolupracovať. „Pre moju ženu a syna to bolo na začiatku ťažké. Teraz však musím povedať, že síce nie som doma tak často, ale keď prídem, voľný čas trávime spolu intenzívnejšie ako predtým.“
EVA ŠTENCLOVÁ
