Článok pokračuje pod video reklamou
„Ide predovšetkým o akútne ochorenia horných dýchacích ciest z prechladnutia,“ informovala MY vedúca oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom Eva Striežová. „Chorobnosť sa v 38. týždni viac ako zdvojnásobila oproti 37. týždňu, a to vo všetkých troch okresoch regiónu. Najviac postihnutá je populácia vo veku 0 až 5 rokov. Chrípku, ani ochorenia chrípke podobné zatiaľ lekári nezaznamenali.“
Ako ďalej uviedla, v našich končinách sa prvá vlna chrípkových ochorení zvykne prevaliť v poslednom mesiaci roka, v decembri. Zvyčajne ju zastavia až vianočné prázdniny. Chorobnosť sa opäť zvyšuje až koncom januára a vo februári. A aj keď sa vlaňajšia chrípková sezóna vymykala z bežného priemeru a bola celkovo mierna, dnes nikto nevie povedať, či tohtoročná nebude desaťkrát horšia.
Podľa Evy Striežovej sa chrípkovému ochoreniu dá úspešne vyhnúť včasným zaočkovaním. „Práve jesenné mesiace sú najvhodnejšie na vakcináciu. Človek sa síce môže dať zaočkovať aj po vypuknutí chrípkovej sezóny, ale vtedy sa už nedá zaručiť, že počas tých 14 dní, kedy sa tvoria protilátky, nepríde do kontaktu s chrípkou,“ vysvetľuje. V takomto prípade môže ochorieť. Potom zovšadiaľ počúvame: Dal som sa zaočkovať a ochorel som! Ochorel preto, že sa dal zaočkovať neskoro.
Nie každé vírusové ochorenie je však chrípka. „Aj keď je človek zaočkovaný proti chrípke, nechráni ho to proti iným vírusom a môže prekonať ochorenie horných dýchacích ciest. Ale toto ochorenie nesprevádza vysoká horúčka
(38 stupňov Celzia a viac) typická pri chrípke,“ pokračuje lekárka.
Ako ďalej hovorí, chrípka prichádza nečakane, z plného zdravia. Človek ostane malátny, pociťuje bolesti hlavy, svalov, kĺbov. Vysokú teplotu sprevádza minimálne jeden z príznakov ochorenia horných dýchacích ciest, ako je nádcha, chripenie, kašeľ. „Chrípku treba rozhodne vyležať, nie prechodiť. Inak dôsledky môžu byť až fatálne,“ zdôrazňuje.
U Slovákov je však stále akási nedôvera k očkovaniu proti chrípke. „V uplynulých dvoch rokoch sa dalo zaočkovať len okolo 11 až 12 percent z nich. Pritom napríklad v Španielsku sa každoročne dá zaočkovať až vyše 70 percent ľudí,“ pokračuje Striežová. Horšie je, že od množstva zaočkovaných sa odvíja produkcia vakcíny. „Čím menej ľudí sa dá zaočkovať, tým menej očkovacej látky sa dostane na trh. Vakcína sa totiž nedá použiť v ďalšej sezóne.“
V tomto roku budú (niektoré už sú) na trhu štyri kvalitné druhy očkovacej látky. Všetky obsahujú tri kmene vírusu chrípky zhodné, respektíve antigénne s tými, ktoré skupina expertov Svetovej zdravotníckej organizácie odporučila pre chrípkovú sezónu 2008 až 2009. Keďže na očkovanie sa používajú „neživé“ chrípkové vakcíny, sú vhodné aj pre ľudí s najzávažnejšími ochoreniami.
(AB)
