Chatrče a stany na brehoch Hrona sa už dávno stali bežnou súčasťou života tejto kedysi záhradkárskej oblasti. Po tom, ako za uplynulé dva roky zanikli v meste viaceré ubytovne, v ktorých ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia žili, začala vznikať v periférnej časti mesta, Pod Kortínou, rómska osada.
Pred niekoľkými mesiacmi sa sem prisťahovala aj matka ôsmich detí. Musela sa s rodinou vysťahovať z ubytovne na Ulici dukelských hrdinov. V lete žili v akomsi improvizovanom stanovom tábore, zimy sa obávajú. To, kam by sa v prípade nutnosti odsťahovali, nevedia. Nemajú príbuzných, ktorí by ich prichýlili ani dostatok peňazí na normálne bývanie. „Nemáme kam odísť,“ tvrdí osemnásobná matka.
Sťahovanie by malo začať v polovici októbra
Koncom mája sa s osadníkmi stretol predseda žiarskeho Urbárskeho a pasienkového spoločenstva Jozef Dvonč. Oznámil im, že ďalšie zmluvy na pozemky pod unimobunky a rôzne chatrče už s nimi spoločenstvo uzatvárať nebude a aj tie existujúce do októbra vypovie.
„Už dávno si Pod Kortínou na pozemkoch urbáru, cirkvi, ale aj mesta, začali títo ľudia stavať nelegálne obydlia. Zmluvami sme sa ich snažili iba zlegalizovať,“ povedal o začiatkoch problému Dvonč.
V súčasnosti má spoločenstvo v tejto lokalite uzavretých dvadsaťdva nájomných zmlúv, no rodín ktoré tu žijú je minimálne dvakrát toľko. „Situácia v súvislosti s odpadmi, či hygienou je neúnosná. S mestom sme sa preto dohodli na okamžitých krokoch. Tento týždeň by mali byť obyvateľom doručené oznamy s termínom, do ktorého sa musia vysťahovať. Mala by to byť polovica októbra. Ak termín nedodržia, s deložovaním by nám mala pomôcť mestská polícia,“ uviedol.
Niektorí ostanú
Hromadnému vysťahovávaniu by sa malo vyhnúť len niekoľko rodín. „Ide o tých, ktorí majú vlastné sociálne zariadenie, zavedenú elektrinu, snažia sa zadovážiť si aj pripojenie na vodovod a odpad vyhadzujú do kukanádob. Tých, ktorí sa dokázali prispôsobiť základným podmienkam, je len pár,“ vysvetlil predseda spoločenstva.
Vysťahovávanie podľa Dvonča nebude jednoduché. „Mnohí budú hľadať spôsoby, ako Pod Kortínou ostať. Budúci rok by však toto územie mala zasiahnuť výstavba rýchlostnej komunikácie, takže tu aj tak nebudú môcť zotrvať,“ myslí si.
Čo s vysťahovanými?
V krízových prípadoch hľadajú Rómovia pomoc u svojich príbuzných. Ak sa im nepodarí nájsť si strechu nad hlavou týmto spôsobom, mesto im ponúka štandardné riešenie. „To znamená dočasné ubytovanie v sociálnych zariadeniach na území Banskobystrického samosprávneho kraja,“ informoval hovorca samosprávy Martin Baláž.
Náhle vysťahovanie desiatok ľudí pred zimným obdobím však môže spôsobiť komplikácie. „V krízových prípadoch hľadáme aj možnosti mimo kraja. Vtedy ale často zariadenia žiadajú vyššie poplatky, ktoré si tí, čo sa o ubytovanie uchádzajú nemôžu dovoliť,“ upresnila Monika Minárová z mestského úradu.
Myšlienku na výstavbu
sociálnych bytov priamo v katastri mesta už primátor Ivan Černaj zamietol s tým, že mesto si z vlastných zdrojov podobný projekt nemôže dovoliť. Svoj postoj odôvodnil aj slovami, že odmieta investovať desiatky miliónov z mestského rozpočtu pre ľudí, ktorí sú v núdzi vlastnou vinou.
(IVA)