Päťdesiatdvaročný otec, ktorý rok strávil vo vyšetrovacej väzbe, bude najbližších päť rokov pod dohľadom súdu. Ak nedodrží stanovené podmienky, za mrežami strávi tri roky. S verdiktom súdu nie je spokojný žalobca ani žalovaný.
Najprv mlátil matku
Manželstvo Jany (38) a Alojza (52) Cipkovcov nebolo spočiatku ničím výnimočným. Žili si svoj život v malom domčeku na hornom konci dediny. Postupne sa im narodili tri deti - Petra, Peter a Janka. Vážnejšie problémy v rodine nastali potom, ako Alojz stratil prácu. „Nikde nerobil, nechal sa vyživovať dcérou. Keď sa mu niečo nepáčilo, zmlátil ju. Chodila celá čierna, dobitá. Naposledy ju dobil kladivom. Nakoniec od neho ušla do Čiech, kde si našla prácu,“ hovorí Alojzova svokra. „Potom si svoju agresivitu vybíjal na deťoch.“ Jana však nikdy nenavštívila lekára, údajne sa bála manžela, ktorý sa jej neustále vyhrážal.
Najstaršiu dcéru vyhnal
Po odchode matky do Čiech sa pre deti, ktoré spočiatku zostali pri otcovi, začalo peklo na zemi. „Po pár dňoch prišla za mnou s plačom najstaršia vnučka, že ju otec vyhnal. Bola na diskotéke, na ktorú ju sám pustil. Keď sa v noci vrátila, vulgárne jej vynadal a vyhnal ju so slovami, že viac do toho domu nemá prístup. Odvtedy bývala u nás,“ hovorí stará mama detí z neďalekej Kopernice.
Do školy chodili hladné
a špinavé
Petra chodievala zo školy stále smutnejšia. Stretávala sa tam so svojimi mladšími súrodencami, ktorí boli čoraz zanedbanejší. Sťažovali sa, že im otec nedáva jesť a stále ich bije. „Stretla som sa s nimi v meste. Peťo sa mi s plačom posťažoval, že ho od bitky bolí celý chrbát. To by možno aj zniesol, ale otec im stále vykrikoval, že ich matka opustila a už sa k nim viac nevráti. Boli úplne zdeptaní, hladní a špinaví,“ pokračuje stará mama. „Spolužiaci od nich bočili, že smrdia...“
Jedli pri autobusovej
zastávke
Jediné, čo v tej chvíli mohla stará mama robiť bolo, že im po Petre posielala jedlo. „To tajne jedli pri autobusovej zastávke, aby ich otec nevidel. Doma sa k chlebu dostali len vtedy, keď opitý zaspal. Väčšinou však nebolo nakúpené,“ tvrdí starká. Nakoniec to Peťa nevydržala a všetko povedala učiteľom. Tí okamžite zavolali sociálku a pre deti svitli lepšie časy.
Dostala ich do náhradnej
starostlivosti
„Zavolala mi sociálna pracovníčka, či som ochotná sa o deti postarať, alebo či ich majú umiestniť do ústavu. Samozrejme, že som ich prijala,“ hovorí stará mama, ktorá sama vychovala šesť detí. Doniesli jej ich ešte v ten istý deň. V domčeku na konci Kopernice žila už len s manželom a jedným synom. Vnúčence tu majú svoju izbičku, dennodennú starostlivosť, ale najmä pocit lásky a bezpečia.
Znaky týrania poprela
Skôr, ako deti prišli bývať k starej mame, vyšetrila ich lekárka. „Tá potvrdila, že sú na nich stopy po týraní. Na súde to však poprela,“ krúti neveriacky hlavou starká. „Vraj sa nedá jednoznačne povedať, či boli týrané.“ Psychologické vyšetrenia ale potvrdili, že deti boli dlhodobo vystavené zlému zaobchádzaniu. Odvtedy prešli dva roky. Peter však dodnes navštevuje odborníkov z odboru psychológie.
Robí to pre peniaze
Otec detí na súde poprel, že by ich týral. Tvrdil, že je to výmysel starej mamy, ktorej ide len o peniaze. Márne sme ho hľadali v opustenom dome v Lúčkach, aby sme spoznali aj jeho pohľad na problém. V dedine ho už viac dní nevideli. „Neviem aké peniaze mal na mysli, ale ak tie, čo dostávam na výživu a výchovu detí, tak tie veľakrát nestačia ani na pokrytie ich výdavkov,“ hovorí stará mama. Keďže žijú u nej, nie sú v hmotnej núdzi a nemajú napríklad nárok ani na zľavnený obed v školskej jedálni.
Učia sa v družine
Dlhodobý stres sa v správaní detí nemusí prejaviť okamžite, ale aj po niekoľkých rokoch. U mladších súrodencov Petra a Jany vyvrcholil do zhoršených školských výsledkov. Aj keď už pomaly dva roky žijú u starej mamy, ich školské výsledky sa nezlepšili, Peter dokonca robil reparát z dvoch predmetov. „Riaditeľ školy rozhodol, že sa budú učiť v družine. Dozorujúce učiteľky im kontrolujú úlohy, doma ich aj ja preskúšam. Aj keď sa vracajú až o piatej, som spokojná s takýmto riešením,“ pokračuje starká. Vo voľných chvíľach jej Janka rada pomáha v kuchyni i pri upratovaní, Peťo zas so starkým rieši chlapské práce. Najstaršiu Petru si matka vzala do Čiech.
Dobrý otec alebo tyran?
„Neviem vám k tomu nič povedať, no mne sa javil ako dobrý otec,“ prekvapivo povedal starosta obce František Zajak, keď sme Alojza hľadali v Lúčkach. „Robil som ako šofér autobusu, vozieval som deti do školy. Dosť boli také... ako by som to povedal... roztatárené. Myslím, že ich doma málo šroubovali. Týrané deti by sa inak správali. Ale neberte ma za slovo, je to len môj názor.“ Podľa neho Alojz možno pôsobí drsnejším dojmom, ale nie je tyran. Neverí ani tomu, že by deťom úmyselne nedával jesť.
„Matka odišla, nechala deti na neho. Ak bol taký tyran, ako to mohla urobiť? Deti nevyzerali, že by boli hladné alebo smädné. Ale nikto nevidí druhému do hrnca,“ hovorí svoj názor. „Viem len to, že keď bol vo vyšetrovacej väzbe, v tom dome sa nediali dobré veci. Najstaršia dcéra si tam vodila partie, susedia sa sťažovali, že najmä cez víkendy je tam binec.“
Kauza skončená
Dnes sú už jasne určené pravidlá. Otec má zákaz kontaktu s deťmi, manželstvo oboch rodičov bolo na jar rozvedené. Zostali len dve nezaopatrené deti, ktoré zároveň prišli o otca aj matku. Snáď im ich starí rodičia nahradia.
ALENA BARTÓKOVÁ
