Víťaz americkej NBA túži po Havaji

Meno Richarda Petrušku je známe fanúšikom basketbalu na celom svete. Stal sa prvým Slovákom, ktorý si zahral v americkej národnej lige NBA, v rokoch 1998 až 2000 bol najlepším basketbalistom Slovenska.

Po úspešnej kariére v zahraničí sa vrátil do Levíc. Neoblieka si hráčsky dres, ale svojimi radami a manažérskymi zručnosti pomáha tímu. Je viceprezidentom basketbalového klubu v Leviciach a garantom novozaloženej Akadémie Richarda Petrušku.

Článok pokračuje pod video reklamou

Čo predchádzalo tomu, kým ste sa stali viceprezidentom Basketbalového klubu Astrum v Leviciach?

- V posledných rokoch som sa venoval basketbalovým tréningom družstva chlapcov na strednej škole vo Vancouveri v Kanade. Práca s mládežou vo mne vzbudila časom záujem nanovo sa venovať basketbalu naplno, či už ako tréner alebo v čele riadenia klubu. S vedením basketbalového klubu sme rýchlo našli cestu k spolupráci.

Ako si rodina zvykla na vaše netradičné športové zamestnanie?

- S mojou manželkou Alexandrou sme sa zoznámili pred 12 rokmi, no a odvtedy sme spolu. Na basketbal si musela vtedy zvykať, hrával som v Taliansku. Potom sme odišli na rok do tureckého Istanbulu, a neskôr do Španielska. Alexandra má talent na cudzie jazyky, takže jej takýto život vyhovoval. Pred piatimi rokmi nám pribudli dvaja chlapci - dvojičky, Daniel a Alexander. O rok pôjdu do školy, zo športov ich baví najviac korčuľovanie a plávanie.

Ako najradšej trávite voľný čas?

- Kedysi som mal úplne iné hoby ako teraz. Bolo to napríklad amatérske potápanie sa v mori, keďže sme bývali v miestach, kde sa to dalo praktizovať. Odkedy s mojimi chlapcami chodím na tréningy plávania, karate a korčuľovania, stali sa tieto mojím koníčkom číslo jedna.

Kde si s rodinou najlepšie oddýchnete?

- Bez váhania asi na Havaji. Tento rok sme tam strávili dovolenku, bolo tam tak ako nikde inde. Voda je tam čistá, na niektorých plážach vidieť už pri pobreží exotické ryby a morské korytnačky. Toto sa napríklad v Chorvátsku zažiť nedá. Havaj je jeden z mála rajov na Zemi. Rád by som sa tam ešte niekedy vrátil, aj keď cesta na ostrovy v strede Tichého oceánu dá zabrať.

Priniesli ste si z dovoleniek gurmánsky zážitok alebo máte nejakú obľúbenú rodinnú špecialitu?

- Občas chodíme na sushi, ale deťom surovú rybu nedávam ochutnať. Našou obľúbenou kuchyňou je talianska kuchyňa. Máme radi špagety a pizzu, často s rybou alebo syrom.

Aký je váš obľúbený recept?

- Našťastie pre mňa ja vôbec nevarím, ale rád si pochutnám na dobre uvarených slovenských a aj českých jedlách. Najradšej mám sviečkovú a aj dobré halušky s bryndzou.

Čomu momentálne v klube venujete najviac času?

- Je toho dosť, od korešpondencie s manažérmi hráčov až po kontakty s cudzineckou políciou. Mojou momentálne najdôležitejšou úlohou je vypracovať koncept prípravy pre celú mládežnícku zložku. Je to veľmi zodpovedná úloha, pretože sa podľa toho budeme v budúcnosti riadiť. Je tam zahrnutý výber detí do akadémie, ktorá nesie moje meno, až po herné systémy, ktorými sa budú všetky družstvá riadiť.

(JN)