Je barónkou bez majetku

<!-- /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-parent:""; margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:12.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman";} @page Section1 {size:595.3pt 841.9pt; margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt; mso-header-margin:35.4pt; mso-footer-margin:35.4pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} -->

Život ako vo filme

Margitu Franklovú, barónku zo Šaroviec, životné cesty po dlhých rokoch priviedli do Levíc. Stará pani si dodnes čerstvo spomína na udalosti, ktoré pripomínajú scenár filmu.

Rodáčku z maďarského mesta Tata priviedla na Slovensko láska. Pred oltárom stála ako 23-ročná, čo bol na tie časy vyšší vek pre nevestu. „Predtým, ako som sa spoznala s mojím manželom, som bola dvakrát zasnúbená. Prvého snúbenca mi zakázali rodičia, druhý bol lekárom so židovským pôvodom a skončil v pracovnom tábore,“ spomína.

Šťastie zničila vojna

Zlom nastal vtedy, keď sa prvý raz stretla s Jozefom Franklom. „Zoznámili sme sa u advokáta, na prvý pohľad som sa do neho zaľúbila. Vždy sa mi páčili starší muži, preto mi neprekážal 25-ročný vekový rozdiel,“ prezradila barónka. Po svadbe sa mladomanželia usídlili v Šarovciach. „Kaštieľ vo Veľkých Šarovciach kúpil môj svokor Edvard Frankl od Huňadyovcov. Stavbu obklopoval 5-hektárový park, patril k nemu aj areál na klusácke dostihy. Spolu s manželom sme chodievali na poľovačky v blízkom poľovnom revíri,“ spomína si Margita Franklová. Život v nádhernom kaštieli zasiahol príchod druhej svetovej vojny, ktorá zásadne ovplyvnila budúcnosť mladomanželov. Korene rodu Franklovcov siahali k židovskému pôvodu, za čo viacerí členovia rodiny kruto zaplatili. „Svokrovcov odviezli do tábora v Auschwitzi, už nikdy som ich nevidela. Prenasledovali aj manžela, našťastie sa podarilo, aj s pomocou dobrých ľudí, bezpečne ho ukryť. Mňa odviedli do väzenia v Leviciach, kde som v neistote strávila 15 dní. Nechýbalo veľa, a tak ako mnohých, aj mňa by poslali do Auschwitzu. Napokon ma previezli do Maďarska, odkiaľ som sama päť dní putovala naspäť do Šaroviec naprieč mínovými poliami,“ hovorí o ťažkých a neistých časoch. Margita Franklová dodnes nechápe, prečo jej rodinu prenasledovali. „Franklovci neboli ortodoxní židia, nedodržiavali ani nijaké sviatky. Bola to vzdelaná rodina, manžel študoval v nemeckom Halle,“ odôvodňuje. Franklovci podnikali v poľnohospodárstve, vlastnili aj veľký liehovar v Šarovciach. Ako hovorí barónka, jej manžela si ľudia vážili. „Mal silné sociálne cítenie. Keď liehovar pracoval, v obci neboli nezamestnaní. Dôkazom o tom je aj skutočnosť, že u nás nikdy nebol štrajk,“ vysvetľuje.

Po príchode maďarských kolonistov Franklovci prišli o majetok a dlhé roky žili bez vlastného domova. Útočisko našli v hlavnom meste Rakúska, kde sa dočkali vytúženej slobody.

Pomohli im gumy na bicykel

„Hľadanie bezpečného miesta nás obralo o možnosť mať vlastnú rodinu. Keď sme sa usadili vo Viedni, mala som už 44 rokov, čo bolo na dieťa neskoro,“ hovorí.

Franklovcov v novom domove vyhľadal kamarát z mladosti, syn Tomáša Masaryka. „Bol to veľkodušný muž, ktorý nám veľmi pomáhal. Raz nám písal z Londýna list, v ktorom sa pýtal, čo by sme potrebovali. Manžel mu odpísal, že by sa nám zišla guma na bicykel. Zakrátko sme dostali plný vagón gúm na bicykel, ktoré boli v tom čase nedostatkovým tovarom. Z ich predaja sme si zarobili na živobytie,“ rozpráva.

Dnes už 91-ročná barónka si sama poradí s domácnosťou, niekoľkokrát ročne cestuje medzi Levicami a Viedňou, kde je pochovaný jej manžel. „Veľkú radosť mám zo stretnutí so starými známymi zo Šaroviec. Niekedy sa mi stane, že ma oslovia na ulici a prihovoria sa,“ hovorí. Hlavnou náplňou dní Margity Franklovej je už niekoľkoročný boj o navrátenie toho, čo právom patrí jej rodine. Kaštieľ v Šarovciach už síce dávno neexistuje, no Franklovci vlastnili množstvo pozemkov v širokom okolí. „S dôverou som sa obrátila na advokáta v Leviciach, ktorý vedel po maďarsky. Využil však to, že neviem po slovensky a celé roky išiel proti mne. Za mojím chrbtom previedol vlastníctvo pozemkov na iných ľudí,“ sťažuje si Margita Franklová. Barónka verí, že námaha nebude márna a rodina sa v blízkej dobe dočká spravodlivosti.

ŽOFIA KYSEĽOVÁ