Eliška tvrdí, že za smrť jej dieťaťa je zodpovedný pôrodník

Deň pred nešťastnou udalosťou prišla Eliška do žiarskej nemocnice s tým, že už niekoľko dní prenáša. „Išla som do poradne a odtiaľ ma poslali na prednostné predoperačné vyšetrenie, aby som mohla podstúpiť cisársky rez. Mala som málo plodovej vody a dieťatko bolo veľké, preto mi to odporučil môj lekár,“ hovorí Eliška. Napriek tomu ju poslali domov s tým, že je všetko v poriadku.

Zlá povesť
Ešte v ten istý deň, asi o piatej poobede, začala mať každé tri minúty kontrakcie. Išla teda opäť do nemocnice. „Cestou tam som sa v aute modlila, aby nemal službu práve ten človek,“ poukazuje na lekára, pri ktorom nakoniec rodila. „Už predtým som ho poznala z rečí pacientok, má zlú povesť. Je nepríjemný, pôsobí chladne a arogantne,“ pokračuje.
Po príchode do pôrodnice zistila, že jej želanie sa nesplnilo. „Do konca života si budem vyčítať, že sme sa nezvrtli a nešli preč,“ podotkne. Rodina zostala na chodbe a ona vošla dovnútra. „Ten človek celý čas riešil, že ma nemá kde uložiť a či si mám ľahnúť na chodbu. Potom niekam odbehol a sestrička ma zavolala do ošetrovne. Keď sa vrátil, pýtal sa ma, či si uvedomujem, že som veľmi tučná a prečo som počas tehotenstva toľko pribrala,“ opisuje rozhovor s pôrodníkom.

Utešovali ju
Napriek neustupujúcim bolestiam jej lekár oznámil, že čas pôrodu ešte nenadišiel. „Na brucho mi dali pásy na ozvy. Pýtal sa, či cítim pohyby dieťaťa. Odvetila som, že áno, ale už nie sú také výrazné ako predtým. Nato sa otočil a podráždene povedal, že ako to môžem tvrdiť, keď tie pohyby riadne počuť.“ Potom padlo rozhodnutie, že si ju v nemocnici nechajú. Išla sa teda rozlúčiť s rodinou na chodbe. „S plačom som im vysvetľovala, aký je doktor nepríjemný a podráždený. Oni ma utešovali, aby som to vydržala, veď zajtra už budeme dvaja a rýchlo na to zabudnem,“ spomína.
Keď sa vrátila na sálu, opäť jej napojili pásy na ozvy. „Nevedela som, čo sa ide diať, tak som sa vypytovala. Sestrička mi povedala, že pokojne môžem podriemkavať. Zrazu však začal silno pípať stroj, na ktorý boli napojené pásy. Prišiel ten človek, buchnutím vypol stroj a nahnevane povedal, že došiel papier. Znova odišiel.“
Okolo jednej v noci sa na ňu prišla pozrieť sestrička. Eliška jej vtedy povedala, že úplne stratila kontrakcie a necíti žiadne pohyby dieťatka. „Povedala, že to je normálne a prvorodičkám sa často stáva, že prídu o kontrakcie a potom znova nastanú.“ Čakalo sa na klasický pôrod.

Áno, je mŕtve
O piatej ráno jej znovu kontrolovali ozvy. „Boli veľmi nahusto a maličké. Myslela som si však, že vedia, čo robia,“ hovorí.
O nejaký čas nato sa vystriedali zmeny, prišla druhá sestrička. „Bola veľmi milá, celý čas sa so mnou rozprávala. Znova mi dala pásy na ozvy, ale už sme nič nemohli nájsť, ani srdiečko sme nepočuli. Dostavili sa ďalšie dve sestričky a ten človek. Medzitým prišiel aj primár. Začala som mať obavu, že niečo nie je v poriadku,“ vracia sa k tragickému ránu. Primár vtedy povedal, aby ju dali na sono. „Keď sme tam prišli, pôrodník povedal, kamaráti, máme tu absent.“ Po týchto slovách vraj zmizol z miestnosti. Eliška na ostatných videla, že nastal problém. Opýtala sa preto, či je dieťatko mŕtve. „Áno, je mŕtve. To bolo všetko, čo mi na to povedali.“ Po tejto správe začala plakať a kričať. Vzápätí ju pripravili na pôrod cisárskym rezom. Anestéziologička sa jej predtým opýtala, či chce, aby mala umŕtvený len spodok, alebo byť v celkovej anestézii. Pristala na druhý návrh. „Zbláznila by som sa, keby som videla, ako mi dieťatko berú.“

Sťažovali sa viacerí
Dievčatko teda prišlo na svet bez plaču. Malo úctyhodnú pôrodnú váhu, niečo cez štyri kilá. „Sestričky mi hovorili, že bola krásna. Mala čierne vlásky.“
Eliška sa prebrala na pooperačnej izbe. Neskôr ju premiestnili do nadštandardnej. „Prišiel za mnou riaditeľ nemocnice a povedal, že na toho lekára sa sťažovali už viacerí ľudia. Tvrdil, že kým sa prípad nevyrieši, stiahnu ho z práce.“ Elišku však zarazilo, že keď v utorok z nemocnice odchádzala, vysmiateho pôrodníka stretla na chodbe. „Nášmu otcovi chladne povedal, že deti sa rodia, deti zomierajú. Čo je to za človeka?“ pýta sa.
„Nemocnica ma obvinila, že medializáciou som im pokazila meno. Ja si však myslím, že som to neurobila ja, ale človek, ktorého zamestnávajú.“
Trvá na tom, že za jej nešťastie nesie zodpovednosť pôrodník. „Keby mi hneď po príchode do nemocnice urobili cisársky rez, mohla som tu dnes sedieť s dieťatkom v náručí.“
Rodina Taškovcov podala na nemocnicu trestné oznámenie. Niektorí ľudia si vraj myslia, že z nešťastia chcú takto ťažiť. „Nikto nepochopí, akú bolesť prežívam, potrebujem to zo seba dostať. Chcem, aby toho človeka potrestali a poznať odpoveď na otázku, prečo muselo moje dieťatko zomrieť,“ oponuje.
Tvrdí, že chce, aby bol vinník úmrtia jej dcérky potrestaný a aby sa podobným tragédiám predišlo.
Vyšetrujú
„Odborná komisia, ktorá tento prípad skúmala, konštatovala, že pôrodník chybu neurobil,“ povedal riaditeľ žiarskej nemocnice Rastislav Kubáň. Komisiu tvorili štyria ľudia z nemocnice a riaditeľ. „Každý prípad má dve roviny. Odbornú a etickú. To, či lekár pochybil eticky, svojím prístupom, má na starosti etická komisia, ktorá je v každej nemocnici. Tá však nezasadne až do vyšetrenia tohto prípadu Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý sme osobne kontaktovali,“ hovorí.
Kubáň tvrdí, že prenášanie rodičky je normálne do desiatich dní od dátumu určenia pôrodu. „Eliška Tašková bola naplánovaná na príjem v piatok s tým, že sa rozhodne, či sa pôrod vyvolá, alebo sa vyrieši cisárskym rezom. Mal to byť ôsmy, alebo deviaty deň od doby stanovenia jej pôrodu. To znamená, že je to v tých desiatich dňoch, čiže my sme postupovali správne.“
Lekár, ktorý bol pri pôrode, čerpá od minulého piatku dvojtýždňovú dovolenku. „Zobral si ju sám,“ podotkol riaditeľ. „Kým nebudem mať stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a našej etickej komisie, nebudem voči tomuto lekárovi robiť akékoľvek rozhodnutia,“ povedal. Zároveň dodal, že podobný prípad sa v žiarskej nemocnici nevyskytol minimálne desať rokov.

EVA ŠTENCLOVÁ