Dôchodkyňu okradli o sedemdesiattisíc

K udalosti došlo vo štvrtok dopoludnia. Manžel pani Rozálie odišiel k neďalekému potoku zbierať kamienky na hroby príbuzných a ona ostala sama v záhrade. Pred domom zastalo auto a vystúpil z neho muž. Zavolal na ňu a oznámil jej, že jej priniesol dvetisíckorunový vianočný príspevok. „Potešila som sa, že dostanem nejaké peniažky navyše a vpustila som ho do kuchyne. Tam položil na stôl päťtisícku a tisícku, vraj menšie nemá a že mu musím vydať,“ rozpráva pani Rozália so slzami v očiach.

Osudný výdavok
V tej chvíli ju vysokého, dôveryhodne vyzerajúceho pána, ktorý jej navyše pripomínal speváka Karola Konárika, nenapadlo podozrievať, a tak odišla do vedľajšej miestnosti. Tam zo zásuvky vytiahla obálku s úsporami a vybrala z nej potrebný výdavok. Medzitým ale muž prišiel za ňou. Čo chcel s ňou vybavil a v rýchlosti opustil dom. V tom čase sa už vracal aj manžel pani Rozálie. Vtedy sa muž zatváril, že si pomýlil dom, nastúpil do auta a odišiel. „Keď som si šla potom skontrolovať peniaze do obálky, bola preč, rovnako ako peniaze z kuchynského stola,“ spomína na chvíľu, kvôli ktorej ešte dlho nebude spávať.

Sporili si na pohreb
V okamihu prišli s manželom o svoje celoživotné úspory. Podvodník si od nich odniesol sedemdesiattisíc.
„Boli to peniaze, čo sme si s mužom sporili na pohreb. Chceli sme tak odbremeniť naše deti. Koľkokrát sme sa radšej uskromnili, len aby sme dáke peniažky odložili. Vianoce idú a deťom sme chceli pomôcť,“ rozplače sa.

Dva rozdielne prípady
Na človeka, ktorý ju okradol, si spomína ako na robustného muža s blond vlasmi, strniskom a šiltovkou. Na sebe mal bledú vetrovku. Podľa niektorých susedov prišiel na bielom aute s lučeneckou značkou.
Na druhý deň cestovala pani Rozália na políciu do Prievidze. Tam mala povedať, či ju neokradol ten istý muž, ktorého deň predtým zadržali za podobný čin v Handlovej. „Ten však vyzeral celkom inak, mal tmavé vlasy a fúziky,“ vysvetlila. Identifikácia tak bola neúspešna.

Sú z inej doby a ľuďom
dôverujú
Dcéra okradnutej, Elena, ďakuje Bohu, že sa rodičom nič nestalo. Obaja už majú po osemdesiatke a trápi ich podlomené zdravie. „Koľkokrát sme im aj so sestrou hovorili, aby nikoho cudzieho do domu nepúšťali. Každý deň hovoria v televízii o podobných prípadoch, ale oni sú z inej doby. Ľuďom dôverujú, nenapadlo by ich, že by im niekto mohol ublížiť, alebo ich oklamať. Aspoň ostatní by sa z toho mali poučiť“ povie.

IVA ZIGOVÁ