Chov pštrosov je na Slovensku ojedinelý. V novobanských štáloch je však niekoľko ľudí, ktorým toto exotické zviera pobehuje v ohrade pred domom. Jedným z nich je aj Milan Struhár.
Vlani v apríli prekvapil Milana Struhára jeho syn, ktorý prišiel domov s mláďatami pštrosov. „Neviem, od koho ich kúpil. Troch malých pštrosov vo veľkosti sliepky kŕmil zmeskou pre kurčatá. Postupne prešiel na jačmenný, kukuričný a pšeničný šrot,“ hovorí.
Párkrát ho kopli
Chovateľov týchto exotických vtákov je podľa Milana Struhára v Novej Bani viac. „Majú ich po dva, tri. No niektorí už dopestovali aj mladé,“ pokračuje. Tvrdí, že po vyliahnutí sú tieto zvieratá háklivé na rosu a chlad. On sám sa zatiaľ o rozšírenie chovu nepokúsil. „Ešte nie sú pohlavne dospelé. Vajcia začínajú znášať až po druhom roku. A keď už k tomu dôjde, stará sa o ne samec,“ vysvetľuje.
Starostlivosť o pštrosy v podstate nie je náročná. „Ráno ich pustím do záhrady, tam sa pasú. Majú radi jablká, slivky, hrozno. Potom ich zavriem, nakŕmim granulami a to je všetko.“
Austrálske Emu vraj nie sú nebezpečné. Milan Struhár to tvrdí napriek tomu, že ho už párkrát kopli. „Skôr sú zvedavé. Radi sa zabávajú s naším poľovníckym psom. Naháňajú sa hore dole,“ usmieva sa.
Na tanieri neskončia
Pštrosy sú známe aj tým, že niekde s nimi usporadúvajú preteky. Jazda na nich je však náročná. Na rozdiel od afrických pštrosov, tieto sú menšie, a preto na takéto preteky nie sú vhodné.
V rodine Struhárovcov vraj odjakživa chovali kadejaké zvieratá. „Hydinu, zajace, ovce. Toto síce kúpil syn, no keďže pracuje v zahraničí, starám sa o ne ja,“ ukazuje na pštrosieho samca a jeho dve spoločníčky. „Chováme ich pre radosť. Chodia sa na ne pozerať deti zo škôlky, susedia, aj chatári,“ vyvracia domnienku, že mohutné zvieratá, ktoré rastú do výšky meter osemdesiat, raz skončia na tanieri. Perie, ktoré si sami dôkladne čistia zobákom, tiež Struhárovci nezúžitkujú. Niektorí chovatelia z neho totiž vyrábajú boa, známu ozdobu okolo krku. „Na Slovensku existujú farmy, ktoré pštrosy spracovávajú od nôh až po hlavu.“
V zime sú ustajnené
Milan Struhár zatiaľ vôbec neuvažoval, čo by urobil s pštrosím vajcom. „Každú chvíľu by už mali začať znášať. Ale predpokladám, že z tých prvých sa nič nevyliahne. Také sú vhodné len na konzumáciu.“
Najideálnejším ročným obdobím je pre pštrosy leto, pretože sa môžu pásť. V zime sú ustajnené, ale mrazy im neprekážajú. „Vtedy ich prikrmujeme špeciálnymi granulami a senom.“
Keďže Struhárovci majú okolo domu dva hektáre voľného pozemku, plánujú si zriadiť malú farmu. V blízkej dobe tak možno k pštrosom pribudnú aj kamerunské kozy.
EVAŠTENCLOVÁ
