Pre stolných tenistov zo žarnovického klubu bola vyvrcholením ich snaženia paralympiáda v čínskom Pekingu. Koncom októbra sa stretli v Žarnovici a bilancovali uplynulú sezónu.
My sme využili situáciu a požiadali sme asistenta reprezentačného trénera o zhodnotenie úspechov, ktoré dosiahli členovia tohto klubu na paralympiských hrách v Pekingu.
„So sezónou 2008 sme spokojní, ale nemôže to byť na sto percent, pretože sa vždy dá dosiahnuť viac. Zlato z Číny v stolnom tenise je obrovský úspech, ale dúfali sme vo väčší úspech. Systém nasadzovania hráčov je na paralympiáde dosť prísny, ale to sme súperom vrátili v súťaži družstiev a dokázali, že patríme do svetovej špičky. Tak ako sme vypadli v jednotlivcoch, na druhý deň sme mohli vyhrať. Naopak, v družstvách sme vyhrali, ale taktiež sme mohli dopadnúť horšie. Špička je veľmi vyrovnaná, ale potvrdili sme, že do nej patríme. Zlato je obrovský úspech, najmä keď berieme do úvahy, že pri družstvách je desať skupín postihnutia a z toho sedemkrát hrala čínska hymna. Len my, Kórejci a Talianky sme dokázali poraziť Číňanov,“ prezradil nám asistent reprezentačného trénera Ľuboš Dobrotka.
Olympiáda v Pekingu bola obrovská, pompézna slávnosť. Ako to bolo pri paralympiáde?
- Rozdiel bol možno len v propagácii. Olympijské vlajky, reklamy, symboly a sponzori sa zo dňa na deň zmenili na paralympijské. Bývali sme v tých istých priestoroch ako športovci počas olympiády. Tí chlapci, ktorí nám pripravovali ubytovanie, zažili ešte výzdobu olympiády. Videli, že tieto symboly sa im menili doslova pred očami. Propagácia, výzdoba a aj starostlivosť boli také isté ako pri olympiáde.
Počas OH 2008 sa dosť upozorňovalo na bezpečnostné opatrenia, ktoré boli mimoriadne prísne. Stretli ste sa s obmedzeniami súvisiacimi s bezpečnosťou?
- Obmedzenia neboli. Veď to celé bolo kvôli našej bezpečnosti. Nezažili sme žiadne nepríjemnosti alebo útoky. Skôr to bolo kvôli tomu, aby sme vedeli, kam môžeme a kam nemôžeme ísť, aby sme sa nestratili. Peking je obrovské mesto, štvrte sa na seba podobajú a môže sa ľahko stať, že zablúdite. Kontroly tam samozrejme boli, na športoviská ste sa dostali len na základe vstupenky, tie platili aj pri vstupe do metra. Všade boli detektory kovov. Bezpečnosť bola jednoznačne pre športovcov, nie proti nim.
Dosť sa spomínal aj smog, ktorý bol pre športovcov dosť nepríjemný.
- Boli sme zaskočení čistotou a viditeľnosťou. Tá bola naozaj dobrá. Päť, šesť dní bolo nádherné počasie, ako niekde pri mori. Potom bolo aj zamračené, smog, ale opäť sa to vyčistilo.
Mali ste čas na prehliadku okolia a štadiónov?
- Paralympiáda začínala 6. septembra a my sme prileteli už 30. augusta. Mali sme šesť dní na aklimatizáciu a tie sme využili na prehliadku Čínskeho múra, Zakázaného mesta a Námestia pokoja. Potom už nebol čas. Hrali sme každý deň, osemnásť dní a z toho sme mali voľno len jeden deň. Stihli sme ísť povzbudiť ostatných športovcov zo Slovenska, napríklad reprezentantov v atletike.
Číňania postavili kvôli olympiáde mnoho krásnych budov, hlavne Vtáčie hniezdo. Ktorá z týchto stavieb sa vám najviac páčila?
- Mňa osobne oslovilo najviac to Vtáčie hniezdo. Je to nádherná stavba, hlavne jeho osvetlením. Číňania kládli veľký dôraz na efekt. Tieto budovy boli každú chvíľu osvetlené inak. Z iného uhla, inou farbou. Bolo to niečo neskutočné.
Ján Riapoš s Rasťom Revúckym získali zlato. Aké boli ďalšie úspechy stolnotenisovej výpravy?
- Okrem toho skončila Alenka Kánová na druhom mieste a takisto potvrdila svoje postavenie vo svetovom rebríčku. U stojacich to bol Mirko Jambor, ktorý sa do Pekingu dostal vďaka divokej karte. Skončil na tretej priečke. Je to obrovský úspech a najväčšie prekvapenie paralymiády zo slovenských športovcov.
Na začiatku ste povedali, že to mohlo byť aj lepšie. Ale aj napriek tomu, vládne spokojnosť s vaším vystúpením v Číne?
- Tri cenné kovy na paralympiáde v Číne sú obrovským úspechom. Zaradili sme sa medzi krajiny ako Kórea a Francúzsko. Potom je už len Čína. Nikto viac iných medailí nezískal, teda v stolnom tenise. Domáci boli bez konkurencie. Ale vo vozíčkárskej kategórii určite dokážeme s nimi držať krok.
MARCELPOBEŽKA
