Privilégiá slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta udelil osade Cremnychbana 17. novembra v roku 1328 kráľ Karol Róbert z Anjou.
Krst s korunami
Kremnica oslávila svoje výročie slávnostným zasadnutím mestského zastupiteľstva v Kostole svätej Kataríny na mestskom hrade. Zúčastnil sa na ňom aj prezident Ivan Gašparovič. S primátorkou Zuzanou Balážovou a historikom Pavlom Dvořákom pokrstili knihu Daniela Kianičku Kremnica – mesto príbehov. Tento symbolický akt urobili s poslednými slovenskými korunovými mincami.
V rámci slávnostného zasadnutia zastupiteľstva ocenili aj jedenástich významných občanov mesta Kremnica. Medzi nimi si verejné uznanie prevzala z rúk primátorky napríklad poslankyňa slovenského parlamentu Zdenka Kramplová, jediná nekremničanka. „Dvakrát sa osobne zasadila za to, aby sa novelizoval banský zákon,“ zdôvodnila Zuzana Balážová.
Ocenenie si prevzal aj riaditeľ Mincovne Kremnica Vlastimil Kalinec. „Pochopil historický význam mincovne a vybudoval v nej expozíciu so starými raziacimi strojmi. Jeho myšlienka umiestniť novú razbu v starých priestoroch je fantastická. Okrem toho dokázal rozbehnúť zákazky, čo je pre život mesta dôležité,“ povedala.
Bezpečné mesto
Primátorka zdôraznila, že napriek známej kauze ohľadom ťažby zlata prichádzajú do Kremnice noví investori. „Máme záujemcov o výstavbu bytov. Okrem toho, mesto nedávno predalo pozemok na stavbu polyfunkčného domu, o ktorý sa zaujímala jedna zo súkromných firiem. Na ploche parkoviska pohostinstva Jeleň by mal tiež vzniknúť polyfunkčný objekt s obchodmi, službami, bytmi a podzemnými garážami.“ Podľa nej je realizácia týchto projektov otázkou dvoch, troch rokov.
Primátorka tvrdí, že Kremnica je príjemné mesto na bývanie. „Tým, že je malé, je pomerne bezpečné. Má svoje čaro a vynikajúcu klímu. Myslím si, že ľudia budú chcieť pracovať v priemyselných centrách a bývať v pokojnom prostredí. Veď vďaka zlepšujúcej sa infraštruktúre dnes nie je problém dochádzať za prácou do okolitých miest.“
Bradatý zákon
Na stretnutí s prezidentom hovorila Zuzana Balážová o zmene banského zákona. „Ten je ešte z roku 1988, čiže z čias socializmu a je veľmi nevýhodný. Jeho základ je postavený na tom, že vlastníkom všetkých ťažobných podnikov bol štát. Situácia sa však zmenila a ťažobné spoločnosti sú súkromné. Nikto im nemôže zabrániť v tom, aby nám po ťažbe zanechali poškodené životné prostredie. Naša legislatíva na to nie je uspôsobená,“ vysvetlila.
Podľa prezidenta Ivana Gašparoviča je banský zákon trochu „bradatý“. Myslí si, že minister hospodárstva má v legislatívnom pláne novelu tohto zákona. „Je potrebné zmeniť ho a moja iniciatíva k pánovi ministrovi na urýchlenie určite príde,“ povedal.
EVA ŠTENCLOVÁ