Pred šestnástimi rokmi uskutočnila firma Technológia Bratislava v Bzenici prieskum kvality vody v 26 miestnych studniach. Výsledky boli alarmujúce. Vo všetkých odobraných vzorkách sa potvrdili vysoký obsah dusičnanov a prítomnosť živých i mŕtvych organizmov. Obecný úrad dostal preto odporučenie hľadať nové možnosti zásobovania obyvateľov pitnou vodou tak, aby nedochádzalo k ohrozovaniu ich zdravia. Alternatívy, ktoré vtedajšie vedenie obce pripravilo, sa však nikdy nezrealizovali.
Prvý úspech pred
štyrmi rokmi
Riešenie dlhodobého problému sa začalo rysovať až v roku 2003, keď novozvolené obecné zastupiteľstvo vypracovalo komplexnú stratégiu zásobovania obyvateľstva pitnou vodou. Napriek tomu, že tejto vízii málokto veril, už v roku 2004 bola ukončená 1. etapa projektu Doplňujúci zdroj pitnej vody a rozšírenie vodovodu pre obec Bzenica. Za šesťmiliónový nenávratný finančný príspevok z environmentálneho fondu bol dokončený vodovod pre časť Bukovina, ktorý jej obyvateľom zabezpečil dostatok pitnej vody z prameňov Hornoždáňsky a Pod čerešňou. Tie nahradili nedostačujúci zdroj Teplý prameň, z ktorého sa musela voda do vodojemu dovážať cisternou niekoľkokrát týždenne.
Milióny z eurofondov
V decembri 2005 požiadala obec o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z európskych štrukturálnych fondov na uskutočnenie druhej etapy projektu – rozšírenie bzenického vodovodu. V rámci napĺňania operačného programu Základná infraštruktúra, opatrenie Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu a racionálne využívanie vôd, odsúhlasilo v marci 2007 Ministerstvo životného prostredia SR obci finančný príspevok 50 106 716, 40 korún, čo malo predstavovať 95 percent z celkových oprávnených nákladov na realizáciu projektu. Zvyšných 5 percent (2 637 195,40 korún) sa zaviazala poskytnúť obec z vlastných zdrojov.
„Konečná výška finančného príspevku sa však určila až na základe skutočne vynaložených, odôvodnených a riadne preukázaných výdavkov súvisiacich s realizáciou projektu. Celkové náklady boli po ukončení všetkých prác vyčíslené na 42 502 961, 76 korún,“ povedal bzenický starosta Jozef Dekýš.
Viac ako 160 odberateľov
Od apríla minulého roka v obci vybudovali vodojem s objemom 100 m3, jeho oplotenie a štrková príjazdová cesta. Súčasťou stavebných prác bolo zabezpečenie elektrickej prípojky NN, ale aj osadenie odpadového, zásobného a rozvodového potrubia. Stavebná firma realizovala aj terénne úpravy plôch, ktoré výstavba narušila. „A tak je dnes obec, ktorá ešte minulý rok pripomínala veľké stavenisko, v pôvodnom stave. Na vodovod, ktorý bol skolaudovaný 3. júna 2008, je v súčasnosti pripojených 163 odberateľov,“ uviedol starosta. Zariadenie na základe ročnej zmluvy prevádzkuje Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, naďalej je ale majetkom obce.
Náročná administratíva
Podmienky, ktoré obec počas celého procesu uskutočňovania europrojektu musela spĺňať, boli podľa Dekýša veľmi prísne. „Sprevádzala ho náročná administratíva. Každá drobnosť sa musela detailne zdokumentovať a výdavky museli byť vyčíslované s presnosťou na dve desatinné čísla. Veľmi dôležité bolo napríklad poistenie stavby,“ hovorí o tých stránkach prác, ktoré navonok nevidieť. O tom, že podmienky uzavretých zmlúv splnili, svedčia aj viaceré kontroly Ministerstva životného prostredia, ktoré všetky dopadli dobre.
„Zámery, ktoré si obec vytýčila, by sa ale nepodarilo naplniť bez prostriedkov poskytnutých Európskou úniou. Naša vďaka patrí aj všetkým, ktorí sa na výstavbe vodovodu podieľali, od projektantov a hydrogeológov, cez štátne inštitúcie a úrady, ktoré sa vyjadrovali k projektovej dokumentácii až po pracovníkov firmy Bzenex, ktorí v náročných podmienkach vykonali práce na zachytávaní prameňov,“ vymenúva všetkých, vďaka ktorým bol projekt ukončený ešte pred stanoveným termínom.
Unikátny spôsob
dezinfekcie
Vlastnosti pitnej vody výrazne ovplyvňujú zdravie ľudí. Do bzenických domácností prúdi z dvoch mimoriadne kvalitných prameňov. No jej charakter vo veľkej miere dotvára aj spôsob dezinfekcie. „Pred klasickým chlórovaním sme uprednostnili ionizáciu. Chlór je v podstate toxický, a tak je tento spôsob šetrnejší k ľudskému organizmu,“ vysvetľuje starosta dôvody, prečo sa rozhodli pre tento, na Slovensku takmer unikátny, spôsob úpravy vody.
Špeciálne ultrafialové sterilizačné systémy umiestnené vo vodojeme ničia baktérie, plesne, vírusy a riasy bez zahrievania a použitia chemikálií. Mikroorganizmy vystavujú ultrafialovému svetlu, ktoré narúša ich DNA štruktúru a zabraňuje ich rozmnožovaniu. Účinne zabíjajú mikróby, no vôbec nemenia farbu, chuť alebo pach vody. Obyvatelia Bzenice tak dnes namiesto závadnej vody z domácich studní, pijú kvalitnú, len minimálne upravovanú, pramenistú vodu.
