Postupne im už nevychádzalo ani na platenie nájomného, inkasa, ani na základné potraviny. Hrozilo, že záver roka prežijú o hlade, bez elektriny a s vidinou straty strechy nad hlavou. To sa však vďaka nezištnej pomoci našich čitateľov nestalo.
Bez elektriny
Hovorí sa, že čoho sa najviac bojíte, to sa vám stane. Ivana sa počas nášho prvého stretnutia najviac obávala, že v byte zostanú bez elektriny. Podchvíľou utekala k oknu, či už náhodou elektrikári nejdú. Vtedy neprišli. Prišli však o pár dní, vlastne hneď na druhý deň, ako ich príbeh vyšiel v našich novinách. Ivanine najhoršie obavy sa naplnili a krátke zimné dni sa v tmavom byte stali ešte kratšími.
Vyše šesťtisícový dlh na elektrickej energii už totiž elektrárne nemohli ignorovať. Aj keď vyčkávali do poslednej chvíle, a ešte aj dlhšie, nakoniec siahli po najkrajnejšom riešení. Ani sa im nedá zazlievať, že tak urobili len sedem dní pred najkrajšími sviatkami roka.
Dlh vyrovnal dôchodca
V ten istý deň prišiel do redakcie 78-ročný dôchodca zo Žiaru nad Hronom, ktorý si neželá byť menovaný. Hoci sám žije len z dôchodku, rozhodol sa, pre neho úplne cudzej rodine, pomôcť. Ako sme sa neskôr dozvedeli, v núdzi pomohol a stále aj pomáha viacerým nešťastníkom.
„Najdôležitejšie je uhradiť dlh na elektrike, aby ich nevypli. Sú tam predsa tri deti. Mám tu so sebou sedemtisíc korún,“ šokoval nás.
Vzápätí sme sa telefonicky spojili s Ivanou, ktorá nám oznámila, že už sú bez elektriny. Keď sa dozvedela, že sa našiel dobrodinec, ktorý chce vyrovnať jej dlh, od šťastia sa rozplakala. Vďaka nevšednej dobrote starého pána zostal nakoniec byt bez elektriny len dva dni.
Pri osobnej návšteve v Kremnici uhradil nielen celý dlh, ale rodine daroval aj ďalších viac ako tisíc korún na nákup potravín. Sám nejaké doniesol spolu s vitamínmi pre Adamka. Vypočul si, ako sa dostali do takej zložitej situácii a zároveň im poskytol viacero cenných rád do ďalšieho života.
Živý kapor aj údené
Z článku rodinu spoznalo viacero čitateľov. „V piatok večer ktosi zvonil pri dverách. Keď som otvorila, stála tam jedna naša známa s obrovskou taškou. Povedala, že čítala ten článok o nás, aj sa pri ňom vyplakala. Vôbec nevedela, že sme na tom tak zle. Doniesla nám potraviny na Vianoce – živého kapra, údené rebrá, štyri páry klobás, aj zemiaky,“ hovorí vďačná Ivana.
Už ju ani tak nebolelo, že deti budú bez darčekov. Hlavná vec, že bude môcť pripraviť štedrú večeru, po ktorej si budú môcť pozrieť televízny program.
Sanitka pre Adamka
V pondelok, dva dni pred Vianocami, sme sa stretli s ďalšou dobrou dušou, ktorá pre rodinu priniesla tritisíc korún. „Poznám ich osobne, nechcem, aby vedeli, od koho peniaze sú. Aby sa necítili trápne, keď sa náhodou stretneme,“ vysvetľuje sympatická pani. „Veľmi ma prekvapilo, v akých sú problémoch, nikdy o nich nehovorili. Je mi ich naozaj ľúto. Že štát dovolí, aby takéto spoločnosti ožobračovali chudobných ľudí. Bohatí predsa pôžičky nepotrebujú.“
Peniaze nám odovzdala s prianím, aby jedna polovica poputovala na darčeky pre deti a druhá na nákup potrebných potravín. Keďže veľa času nezostávalo, do Kremnice sme zašli hneď na druhý deň.
Prekvapenej Ivane, ktorá nás čakala na parkovisku, sme len lakonicky oznámili, že sa ide na nákupy. Najprv sme začali hľadať darčeky pre deti. Ako správna matka poznala ich tajné priania. Kvôli Adamkovmu sme obehali celú Kremnicu. Až v poslednom obchode s hračkami sme zohnali vytúženú veľkú sanitku. Pre jeho starších bratov sme kúpili pekné mikiny a spodnú bielizeň.
Na rad prišiel nákup potravín. Predajňa praskala vo švíkoch, každý chcel ešte na poslednú chvíľu niečím obohatiť štedrovečerný stôl. Náš nákupný vozík sa za chvíľu naplnil múkou, cukrom, mliekom, maslom, konzervami, pochutinami, ale aj veľkým balením pracieho prášku a toaletným papierom. Vyšlo aj na kinderká a jogurt pre deti. Keď sme všetko zosumarizovali, minuli sme niečo cez 2700 korún. Tristo korún sme odovzdali Ivane, ktorá len ťažko zadržiavala slzy dojatia, v hotovosti.
Vďaka darom dobrých ľudí prežila rodina krásne Vianoce. Ivana nenachádza dostatok vhodných slov, ktorými by sa im poďakovala. Denne sa však modlí a prosí Boha, aby sa im nič zlé nestalo.
A neprídu ani
o strechu nad hlavou
Medzi sviatkami nás prekvapil telefonát od dobrodinca, ktorý uhradil rodine dlh na elektrine. S úsmevom v hlase nás informoval, že sa mu podarilo zohnať sponzorov na dlžné nájomné. Nuž, táto radostná správa aj nás takmer dorazila. Veď nešlo o pár korún, ale o vyše tridsaťtisíc.
Dlh sme boli spolu uhradiť deň pred Silvestrom. Ani tentokrát nechcú byť darcovia menovaní. Prezradíme len, že opäť ide o dôchodcov, ktorí by nasporené peniaze vedeli aj inak minúť. Dali však prednosť dobrému skutku. Veríme, že štedrosť ľudí, ktorí pomohli rodine v núdzi, sa im niekoľkonásobne vráti.
Ďakujeme.
ALENA BARTÓKOVÁ
