Pena z vyhratého piva chutí aj ročnej dcérke
Ivanovi Urgelovi zlatý mok z pivovaru doviezli hneď na druhý týždeň po losovaní. Ako mu chutí, sme osobne zisťovali ešte pred sviatkami.
Trnavá Hora nie je žiadna malá dedinka. Má viacero častí, Ivan našťastie býva v ulici hneď nad železničným priecestím. Že sme na správnom mieste, nám napovedali drevené dosky pred domom. Ivan sa totiž venuje stolárskej výrobe. Vyrába všetko, od nábytku až po obklady. Pracovne je natoľko vyťažený, že si len tak-tak našiel chvíľku času na rozhovor s nami.
V ňom nám okrem iného prezradil, že čitateľom MY je už strááášne dlho. „Je tam dobré čítanie, informácie z regiónu, televízny program a regionálna inzercia. Športové stránky neviem posúdiť, nie som až taký športovec,“ hovorí s tým, že noviny si so železnou pravidelnosťou kupuje každý týždeň.
Rozhodnutie zapojiť sa do vyhlásenej súťaže nebolo ťažké. „Pijem pivo, chutí mi, tak prečo sa nezapojiť? Nakoniec, neurobil som nič navyše. To pivko by som si kúpil tak či tak. Takto som aspoň spojil príjemné s užitočným,“ usmieva sa. „Vystrihnúť kupóny a posielať ich, už bolo to najmenšie.“
Ako chutí pivo s MY, si Ivan odskúšal týždeň pred finále, keď vyhral v týždennom losovaní 20 fliaš. „Práve preto som ani nechcel veriť, že som vyhral aj hlavnú cenu. Bol som presvedčený, že si zo mňa robíte srandu, alebo že ste sa pomýlili a oznamujete mi znovu tú týždennú výhru. Až keď sme sa dohadovali na stretnutí, som tomu konečne uveril,“ smeje sa.
Výhru mu doviezli v pondelok 15. decembra. Ale len polovicu. „S obchodným riaditeľom sme sa dohodli, že teraz mi donesú polovicu a tú druhú začiatkom leta. Som rád, že sa to dalo takto urobiť, lebo naozaj by som to nemal kde uskladniť. Pre prvých desať kartónov som si ledva našiel miesto v napratanej pivnici,“ hovorí o nečakanom probléme. „Ale idú Vianoce, niekoľko kartónov darujem rodine. Pár pív som už vypil aj so susedmi.“
Kým prvú dodávku piva plánoval viac-menej porozdávať, tú druhú si chce užiť celkom sebecky sám. „Manželka pivo nepije, zato dcére zachutila jeho pena. Má iba rok, no neviem, asi pôjde v mojich šľapajách,“ smeje sa, pričom to očividne nemyslí vážne.
Ivan doteraz nič takéto veľké, ako nazval 365 fliaš piva, nevyhral. „Vlastne doteraz som nevyhral nič. Toto je moja prvá výhra. Ale počul som, že v lete budete robiť podobnú súťaž. Určite sa do nej zapojím,“ dodal.
Nákupom šokovala manžela
Poukážku na nákup v predajniach Jednoty v hodnote tritisíc korún vyhrala päťdesiatnička Valika Hubačová zo Žiaru nad Hronom. Výhra ju prekvapila o to viac, lebo je len „sviatočnou“ čitateľkou nášho týždenníka.
„Keď mi zavolali, že som vyhrala nákupnú poukážku, ani sa mi nechcelo veriť. Až keď som ju mala v rukách, uverila som,“ hovorí s úsmevom sympatická pracovníčka školskej kuchyne.
Poukážku doniesla domov, na nákupy sa vybrala až na piaty deň. Za obeť jej padla predajňa na Ulici M.R.Štefánika. Keďže si nebola istá, či sa dá poukážka „rozmeniť“ na viac nákupov, všetky peniaze minula pri jednom jedinom.
„Nakúpila som potraviny ako cukor, múku, olej, salámu, šunku, ale aj fľaše s alkoholom na silvestrovské oslavy,“ vymenúva sortiment. Ako dodáva so smiechom, peniaze nebolo ťažké utratiť, horšie bolo trafiť sa do sumy. Aby neprepadla ani koruna, musela dokúpiť aj nejakú tú zbytočnosť.
„Podľa horoskopu mali mať Kozorožci celý rok šťastie. Na mňa sa usmialo až pri vašej súťaži. Napravili ste to,“ smeje sa. „Je to ozaj dobrý pocit... A možno sa na mňa šťastie usmeje aj druhýkrát. Za nákup som dostala jednotárske losy do súťaže Najlepšie domáce Vianoce. Výhercovia budú známi až 31. januára,“ nádeja sa. Ako ďalej vysvetľuje, doteraz ešte nič nevyhrala. Ako aj mohla, keď ani nešportkuje (nelotuje), ani inak nesúťaží.
Myčko, ako familiárne nazýva náš týždenník, si kupuje len sporadicky. „Vlastne len vtedy, ak náhodou stretnem kolportérku. Keď som sa dočítala o vašej súťaži, rozhodla som sa pokúšať to moje šťastie. Veď pivo sa u nás pije, aj ja ho mám rada. Ináč, potešila by ma aj tá cena s pivom na každý deň,“ povie medzi rečou.
Na šokovanie manžela jej však stačil aj trojtisícový nákup. „Robí v Čechách, o ničom nevedel. Keď prišiel domov, hovorím mu, pozri čo máme, a ukázala som mu nákup. Rovno ma obvinil, že som sa zbláznila. Takto miňďáriť peniaze pred Vianocami! Trošku som ho naťahovala, ale až keď som mu prezradila, že to všetko sme vyhrali, upokojil sa,“ opisuje starostlivo pripravovaný moment prekvapenia pre manžela, ktorý takmer vyvrcholil domácou hádkou.
Aj keď sa za výhrou len tak zaprášilo, nám zostal Valikin sľub. Tvrdí, že odteraz si bude naše noviny kupovať pravidelne.
ALENA BARTÓKOVÁ
