Divadelné kulisy si kedysi ochotníci nosili aj z domu

Kroje ako garderóba, posteľ, truhlica, stôl a stoličky ako kulisy donesené z domu. Aj takto vyzeralo prvé divadelné predstavenie, ktoré starotekovskí ochotníci odohrali v miestnej krčme 2. marca 1919.

Spoločenský život na dedine sa počas zimných večerov pred storočím sústreďoval na páračky či občasné stretnutia v krčme. Takmer v každej dedine sa však našlo pár nadšencov, ktorí sa po večeroch stretávali pri nácvikoch divadelného predstavenia, aby ho potom zahrali svojim susedom. Tak to bývalo aj v Starom Tekove, kde premiéru prvej divadelnej hry mali na fašiangy 2. marca 1919.

V polovici januára si deväťdesiatiny ochotníckeho divadelníctva pripomenuli hrou Ferka Urbánka Strašidlo. Pri tejto príležitosti prevzalo dvadsať niekdajších aj súčasných divadelníkov pamätný list z rúk starostky Zdenky Bednárikovej. Na oslavy jedného z najstarších ochotníckych divadiel v regióne prišiel aj župan Milan Belica či Mária Jenesová, ktorá sa ochotníčeniu venuje tri desiatky rokov. S históriou divadelníctva v Starom Tekove, ktorú pripomenul Ján Paleník, sa spájajú aj mená Lukáča Kúdeľu a Štefana Solmošiho, ktorí boli režisérmi aj hercami v povojnovom období.

Prvú hru pred deväťdesiatimi rokmi nacvičil miestny správca farnosti Jozef Petrík. Štafetu po ňom prevzali zväčša učitelia, ktorí v obci pôsobili. O hercov nemali núdzu, v zime mali dedinčania dosť času a aj chuť skúsiť niečo nové. Hoci podmienky mali skromné, vedeli sa vynájsť. Zariadenie – posteľ, truhlicu, stôl, stoličky a doplnky - si zväčša doniesli z domu. Kulisy vyhotovili svojpomocne. Pretože sa v tých časoch bežne chodilo v tekovských krojoch a herečky chceli svoju garderóbu odlíšiť od denného oblečenia, vystupovali v krojoch z iného regiónu, napríklad Horehronia. Popritom nezabúdali, že na javisko musia ísť našminkované. Hrali sa hry Tajovského, Palárika, ktorý pôsobil v obci, a tak boli jeho diela obľúbené, Ferka Urbánka. Pretože ľudia mali svojich starostí dosť, vychytené boli veselohry, ale režiséri občas siahli aj po drámach. V 50. rokoch sa do repertoáru dostali angažované hry.

Ochotnícke divadelníctvo v Starom Tekove rokmi zapustilo korene a stalo sa súčasťou zimného obdobia. „Hry sa síce nenacvičovali každý rok, ale dá sa povedať, že v každom desaťročí dokázali starotekovskí ochotníci naštudovať divadlo,“ spomína niekdajší herec a terajší režisér Peter Jenes. S ochotníčením začínal už v školských laviciach, teraz sa venuje réžii. Pod jeho taktovkou vznikla aj posledná hra Statký zmätky. „V tejto hre je 12 účinkujúcich, pomáhajú aj dve našepkávačky. Ide o strednú generáciu, ale čo je v časoch televízie a počítačov potešiteľné, pridala sa k nám aj mládež,“ hovorí P. Jenes. Asi najťažšie bolo podľa neho skĺbiť školské a pracovné povinnosti hercov a stanoviť termíny skúšok. „S nácvikom sme začali v novembri, stretávali sme sa 3-krát do týždňa vrátane nedieľ. Premiéru sme mali na Troch kráľov 6. januára,“ rekapituluje. Nasledovalo slávnostné predstavenie počas osláv 90. výročia odohrania prvého divadla v Starom Tekove v polovici januára, začiatkom februára vystúpia v Hronských Kľačanoch a neskôr vo Veľkých Kozmálovciach.

JANA NÉMETHOVÁ