Už onedlho sa uskutočnia celoslovensky obľúbené preteky v behu na lyžiach – Biela stopa. Pri tejto príležitosti vám prinášame niekoľko zaujímavostí z minulosti.
Vznik Bielej stopy, masového vytrvalostného behu na lyžiach, sa viaže k roku 1974. Vtedy v 1. ročníku štartovali len muži na 51 km so štartom na Krahuliach a cieľom v Laskomerskom pri B. Bystrici a priami účastníci SNP na 22 km so štartom na Skalke pri Kremnici, cieľom v Laskomerskom. Na 51 km sa vydalo 421 mužov, priamych účastníkov bolo 52. Zvíťazil československý reprezentant Ján Michalko z ČH (dnes ŠKP) Štrbské Pleso, účastník ZOH v Sappore 1972. Najrýchlejší z účastníkov SNP bol Ján Krasuľa z TJ Vysoké Tatry.
Štartovné číslo 1 mal v prvom ročníku Rudolf Čillík, dnes už nestor a legenda kremnického i slovenského bežeckého lyžovania, účastník ZOH 1960 v Squaw Walley.
V druhom ročníku pridali do programu podujatia aj kategóriu žien na 23,7 km. Zvíťazila reprezentantka ČSSR Anna Pasiarová z ČH Štrbské Pleso, šiesta z majstrovstiev sveta.
V roku 1977 (4. ročník) po prvý raz štartovali juniori, juniorky a dorast v kategóriách SZM, v ďalšom roku pretekalo aj žiactvo (PO SZM) v Malej Bielej stope. O niekoľko rokov neskôr mohli odštartovať muži a ženy aj na polovičnú trať. Počet účastníkov postupne narastal. V 14. ročníku (1987) sa vydalo na najdlhšiu vzdialenosť 4177 lyžiarov, no spolu so ženami, účastníkmi SNP, dorastencami a žiakmi ich bolo až 6015. To sú doterajšie účastnícke rekordy. Po roku 1989 a zmene spoločenských a politických pomerov u nás začali počty výrazne klesať. Kým ešte v roku 1989 štartovalo 5266 účastníkov, o dva neskôr to bolo len 1262.
Počas tridsaťpäťročnej histórie sa len jediný raz podujatie neuskutočnilo z dôvodu nedostatku snehu, a to v r. 1990. Pritom bol aj ročník, ktorý bol posunutý o dva týždne, organizátori boli mnohokrát ťažko skúšaní prírodou a poveternostnými podmienkami, museli meniť pôvodne stanovenú trať, jej dĺžku i miesta štartu a cieľa.
Najdlhšia trať mala v histórii rôzne podoby. Najčastejšie mala štart na Krahuliach, pod Krahulským štítom a cieľ v B. Bystrici (pri plážovom kúpalisku, pri štadióne na Štiavničkách) alebo v Králikoch (na lyž. bežeckom štadióne). Boli aj ročníky so štartom na Krahuliach a cieľom na Skalke, so štartom a cieľom na Skalke, so štartom na Skalke a cieľom v Králikoch. Cieľ bol i v Kordíkoch pri B. Bystrici. V rokoch 2003, 2004 sa bežalo po trase Krahule – Krahule, so štartom v lokalite Pod čerešňou, už bez situovania trasy na banskobystrickú stranu. Od roku 2005 je štart a cieľ na Skalke. Od času, keď vstúpila do bežeckého lyžovania tzv. voľná technika (korčuľovanie, skejt), bola v programe BS hlavne táto, už menejkrát klasická technika. Tá bola naposledy v r. 2004.
Od 32. ročníku (2005) vypadlo z názvu „SNP“. Vedenie Worldloppetu – svetového zoskupenia najprestížnejších diaľkových lyžiarskych behov i český športový marketingový partner, snažiaci sa dotiahnuť našu Bielu stopu do Worldloppetu, tak ako sa mu to podarilo s Jizerskou päťdesiatkou v ČR, odporučili organizátorom podobných behov, aby vypustili z názvov všetko to, čo má politický či vojnový podtón.
Jedným z hlavných iniciátorov vzniku BS bol Kremničan Ľudovít Fusko. Ako aktívny špičkový slovenský pretekár sa zúčastnil v roku 1971 najmasovejšieho, najznámejšieho a najdlhšieho lyžiarskeho maratónu na svete – populárneho Vasovho behu vo Švédsku. Bol tam jediným Stredoslovákom v 10-tisícovom štartovnom poli. Po návrate zo severu ho neustále prenasledovala myšlienka usporiadať podobné podujatie aj na Slovensku.
V roku 1974, keď uplynulo 30 rokov od SNP, sa jeho sen naplnil. Dnes už nežijúci Fusko sa stal prvým riaditeľom podujatia.
Prvým predsedom Centrálneho organizačného výboru, zastrešujúceho organizačné výbory v B. Bystrici a Kremnici, bol Ernest Caban. Kremnický OV viedol Jozef Hric. Na poste predsedu COV sa ďalej vystriedali Ján Mesiarik, Igor Horváth, neskôr bol ním Vladimír Kostík. V pozícii riaditeľa pretekov sa po Fuskovi objavili Dalibor Cisár, Rudolf Čillík, Ján Rusnák. V roku 2005 to bol Jozef Greguš, potom Peter Ďurčo. V minulom ročníku i v tom nastávajúcom stojí na čele realizačného tímu BS Ivan Petráš, tiež predseda TJ Biela stopa Kremnica.
Obrovská, snáď najvýraznejšia zmena v organizácii podujatia nastala v roku 2005, keď sa dovtedy partnerské, spolupracujúce organizačné výbory dvoch miest, Kremnice a Banskej Bystrice, rozišli. Kremnickí organizátori si od tohto kroku sľubovali vyššiu kvalitu a úroveň pretekov. Prevratná zmena sa týkala aj bežeckej trasy. Trať i cieľ je odvtedy na Skalke, 48-kilometrová trať sa skladá z dvoch okruhov, tzv. severného (25 km) a južného (23 km). Prvý, severný, vedie na Tunel, Václavák, Kordícke sedlo, Mokrú dolinu, Širokú, chatu Obrázok, okolo Vlčieho vrchu späť na Václavák a Skalku. Druhý, južný, sa beží po trase Skalka - Ležisko – Pod čerešňou (Zolova chata) – Dievčia skala – Slobodné – Trojica – Hostinec – Tri kríže – Králické sedlo – Skalka. Kratšia 25-kilometrová trať sa beží len po severnom okruhu. Banskobystričania si odvtedy s prestávkami organizujú svoju Bielu stopu SNP na 25 km klasicky na Králikoch.
Sú len dvaja muži, ktorí sa môžu pochváliť, že absolvovali všetky doterajšie ročníky Bielej stopy na najdlhšej, hlavnej trati. Ján Hazucha zo Zvolena (štartoval aj za Statiku Zvolen) a Jozef Štec z Prešova (štartoval aj za James Prešov). Obaja majú niečo spoločné. Venovali sa horolezectvu, majú za sebou aj prebehnuté atletické maratóny. Štec študoval vo Zvolene na vysokej škole a ak sa postaví na štart aj v tomto roku, tak už ako 72-ročný. Z účastníkov nášho regiónu je v tomto smere rekordérom Ján Béreš z Kremnice (štartoval aj za KST Kremnica). Chýbal len v dvoch úvodných ročníkoch. O jeden ročník menej na svojom „bielostopárskom účte“ má Ján Bielesch z Kremnice (štartoval aj za OZK ZSNP Žiar).
Štefan Korsch z Kremnice je historicky najúspešnejším účastníkom z nášho regiónu v hlavných pretekoch. Pozbieral tri víťazstvá (1995, 1996, 1998) ako člen ŠKL BS Kremnica, LK Liptovský Hrádok a Biatlonového klubu AŠK Dukla B. Bystrica. Zvíťaziť sa podarilo tiež Milanovi Chromému (ELV Kremnica), pretekárovi LO TJ Kremnica (1986).
Medzi najväčšie a pre domácich Kremničanov najpríjemnejšie prekvapenia v pretekárskom poli 35. ročníka (2008) patril iba 17-ročný člen Mestského klubu lyžiarov Kremnica, zverenec trénera Jozefa Brünna, slovenský mládežnícky reprezentant Martin Kapšo. Na 25 km voľne dobehol v celkovom poradí piaty, na 24 km klasicky si dokonca siahol na bronzové umiestnenie. Pre mladého športovca bolo nezabudnuteľným zážitkom, keď mu pri slávnostnom vyhlasovaní víťazov podal ruku najrýchlejší na 25 km voľne, pretekár schopný prehovoriť do svetovej špičky, víťaz pretekov SP Martin Bajčičák. Kapšo o niekoľko týždňov po Bielej stope reprezentoval SR na MS juniorov v Taliansku.
V roku 2008 obsadila 13. miesto na 25 km žien slovenská reprezentantka v rýchlostnej kanoistike Martina Kohlová (Slávia UK Bratislava), štvrtá z majstrovstiev sveta 2007, majsterka Európy 2008, účastníčka OH v Pekingu 2008.
V posledných ročníkoch výborne zvládol úlohu miestneho hlásateľa – moderátora podujatia bývalý Kremničan Miroslav Michalech, športový redaktor a moderátor televízie TA 3, predtým Slovenskej televízie. S televíznym mikrofónom bol už na niekoľkých LOH, ZOH či majstrovstvách sveta vo futbale. Je aj držiteľom ocenenia OTO – Osobnosť televíznej obrazovky v kategórii Športový komentátor – moderátor. Jeho brat Viliam Michalech bol v posledných rokoch členom realizačného tímu BS ako sekretár pre zahraničné vzťahy a Euroloppet. Viliam má aj svoje osobné pretekárske skúsenosti z účasti na legendárnom, viac ako 80-kilometrovom, Vasovom behu vo Švédsku, kde štartoval ešte pred rokom 1989 ako jeden z prvých Slovákov. Pred Michalechom sa v jednom ročníku ujal moderátorského slova tiež známy a populárny bývalý športový komentátor STV Karol Polák.
JOZEF MECELE
