V rámci spomienky si zároveň lyrickým pásmom pripomenuli básnika Jána Bottu a nedávne úmrtie najvýraznejšej osobnosti slovenskej modernej poézie, básnika Milana Rúfusa. Pracovníčka NBS – Múzea mincí a medailí Bohuslava Konušová priblížila prítomným osudy Otta Hellensteina pri príležitosti 25. výročia jeho úmrtia.
V roku 1955, krátko po odčlenení múzea od archívu sa stal doktor Hellenstein jeho prvým riaditeľom. Nebolo to jednoduché obdobie, keďže riaditeľ bol v tom čase zároveň ekonómom, technikom i lektorom. Hellensteinovi sa napriek tomu podarilo vybudovať novú stálu expozíciu, v ktorej predstavil verejnosti najzaujímavejšie zbierky múzea. Tie obohatil o posledné vzácne kusy zanikajúcej továrne na kameninu, barokové sochy a ďalšie vzácne dokumenty. Ako uviedla D. Konušová, znalosť latinského, nemeckého a maďarského jazyka mu umožnila dokonale preštudovať cenné archívne materiály. Známy bol tiež ako vynikajúci športovec, zakladajúci člen numizmatickej spoločnosti, bol autorom množstva cenných dokumentárnych fotografií objektov, ktoré dnes už neexistujú.
Hoci je doktor Hellenstein pochovaný na cintoríne v Krem– nici, mnohí mladí obyvatelia miesto jeho posledného odpočinku nepoznajú. Milan Rybársky z Matice slovenskej by preto chcel v spolupráci s mes– tom a múzeom vytvoriť na mestskom cintoríne informačný systém na podobnom princípe, aký má Národný cintorín v Martine. Aj na kremnickom cintoríne je totiž pochovaných mnoho významných osobností, ktoré si zaslúžia, aby sme si ich odkaz pripomínali.
(ETA)