Občianske združenie Okáčik zo Žiaru nad Hronom ho zorganizovalo za podpory Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR neďaleko Dudiniec v hoteli v Hokovciach.
Do Okáčikovskej rodiny pribudli nové deti s rodičmi z rôznych miest Slovenska. Sú tu deti zo Žiaru, Zvolena, Banskej Bystrice, Bratislavy, Tlmáč, Čadce, Prievidze. V novom hoteli, v bezbariérovom prostredí, sa naše zdravotne ťažko postihnuté deti spolu so zdravými rovesníkmi zabávajú, súťažia, tvoria, relaxujú.
Každý deň využívajú blahodarné účinky liečivého, termálneho bazéna, perličky, chodia na rehabilitačné procedúry – masáže, zábaly.
Deti a rodičia pomocou
špeciálnych terapií ako muzikoterapia, artterapia, dramatoterapia zabúdajú na každodenný zhon, stres, starosti.
V rámci ergoterapie zhotovili deti prekvapenie pre svoje maminky. Darček v podobe náhrdelníka. A ako to dokázali? Jednoducho - namaľovali sme gombíky farbami na sklo a potom sme ich prevliekli cez ozdobné nite. Šťastie detí sa znásobí, keď konečne zasneží a celá krajinka je v bielom rúchu.
S radosťou ideme stavať snehuliaka, ale sneh je sypký a tak sa všetci spontánne guľujeme. Veľkí, malí spolu riešia Filipkove hlavolamy, súťažia o euro okáčiky. Cvičíme jógu a športujeme. A znovu sa presvedčíme ako zdravotne postihnutí kamaráti svojou šikovnosťou a vôľou predstihnú v mnohom zdravé deti. Dokážu veľa, veď sa nikdy nevzdávajú, aspoň s nami nie.
Všade cítiť priateľstvo a lásku. Je úžasné pozorovať deťúrence, ako si pomáhajú pri vstupe do bazéna, do výťahu, po schodoch, ako sa delia s cukríkmi, pri obede s hranolkami, ako ponúkajú buchty dospelákom... obyčajné krásne veci .
Nesmiernu radosť nám urobili aj hostia, ktorí prišli pobaviť naše deti. Zavítalo medzi nás profesionálne detské bábkové divadielko pani Votrubcovej Dúha z Nových Zámkov. Predstavením Mišo a jeho svet deti nielen pobavili, ale aj poučili.
A koho že to máme medzi sebou? Herečku Petru Polnišovú – áno, ale v imitácii nášho kamaráta Tomáška Marianeka z Bratislavy. Svojím talentom a svojským humorom nás veľakrát pobavil, tak ako v relácii Modré z neba, kde účinkoval.
Deň za dňom sa míňal, priateľstvá sa utužovali a organizátori boli radi, že sa im podarilo znovu prelomiť bariéry a dať rovnakú šancu každému.
Pomôcť zdravotne postihnutým deťom zvýšiť sebavedomie, samostatnosť pri rozhodovaní, učiť ich koordinovať spoločné úsilie a dokázať sebe aj okoliu, že napriek mnohým hendikepom môžu byť rovnocennými partnermi do života.
Spoločne prežitý čas akoby spomalil uponáhľané tempo a znovu sme pocítili, že zdravotne a mentálne postihnuté deti sú darom veľkej lásky, učia nás ako sa dá láska vyjadriť aj bez intelektu.
Rekondično-integračný pobyt dal priestor aj rodičom týchto detí, zharmonizoval vzťahy, poskytol úľavu. Veď rozprávanie o spoločných problémoch, pochopenie povzbudenie, dodá vzájomnú silu, sebadôveru a chuť ísť vpred.
ĽUBICA MOKROŠOVÁ
