O vláčiky sa šestnásťročný Banskoštiavničan zaujíma odmalička. „Prvé som dostal ako osemročný. Boli na baterky, no potom som prešiel na elektrické,“ hovorí.
Vo svojej zbierke má už niekoľko súprav rôznych vlakov. Nie je to lacná záľuba, ale ako tvrdí, snažil sa kupovať z tých lacnejších. Jedna zostava s koľajnicami ho napríklad stála 200 eur (6-tisíc korún). „Ale lokomotíva, po ktorej túži, stojí 564 eur (17-tisíc korún). A to ide len o jeden kus,“ pridáva sa jeho otec Vojtech. „Značkové vláčiky sú, samozrejme, drahšie,“ vysvetľuje.
Maketa zaberá celý sklad
Počas vlaňajších letných prázdnin sa Slavomír pustil do tvorby krajinky, ktorou dnes jeho vláčiky prechádzajú. Celé hodiny trávil po večeroch skladaním miniatúrnych domčekov, ktoré musel po malých kúskoch spájať lepením. Najskôr si koľajnice, po ktorých sa premávajú vlakové súpravy, dával dokopy doma. Postupne v ňom však skrsla myšlienka, že by mohol urobiť veľkú maketu. Plán začal realizovať v sklade potravín svojho otca, ktoré má v neďalekej Banskej Belej. Maketou vlastne obsadil celú miestnosť.
„Z polystyrénu som začal brúsením tvarovať kopce a skaly. Na niektorých miestach som prilepil zelený pokrovec, inde sypal zmes, ktorá zobrazuje trávu. Mnohé časti sú dozdobené štrkom,“ opisuje proces tvorby. Postupne pribúdali aj tunely. „Niektoré sa robili ťažšie, lebo do polystyrénu som musel vybrúsiť určité stúpanie koľajníc.“
Sníva o parnej lokomotíve
Keď bola maketa hotová, konečne mohol vláčiky spojazdniť. Na to, ako krúžia cez kopce či tunely, sa dokázal pozerať celé hodiny. Aby sme videli, ako to funguje, pomocou ovládača dal do pohybu dve súpravy. Od Vianoc tak vraj urobil prvýkrát.
„V tejto miestnosti je zima, takže teraz sem nechodievame,“ zdôvodňuje otec. V máji ju však plánujú sprístupniť formou výstavy. „Chodil by som sem každú sobotu. Ak by bol záujem, prišiel by som aj poobede po vyučovaní,“ dopĺňa Slavomír.
Ako nám prezradil jeho otec, do makety a vlakových súprav investoval všetky svoje úspory. „Peniaze, ktoré sme mu dávali na narodeniny či meniny. Rokmi sa ich nazbieralo okolo 1 660 eur (50-tisíc korún).“
V budúcnosti by Slavo rád svoju zbierku obohatil parnou lokomotívou. „Je to však veľmi drahé. Veď len taká kvapalina na tvorbu pary stojí dosť veľa. Ale raz sa mi ju možno podarí získať,“ dodáva.
EVA ŠTENCLOVÁ