<!-- /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-parent:""; margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:12.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman";} @page Section1 {size:612.0pt 792.0pt; margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt; mso-header-margin:35.4pt; mso-footer-margin:35.4pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} -->
LEVICE. Keď prišla Marta Šimkovičová o prácu v školstve, hľadala nové možnosti, ako sa uplatniť. Skrachoval jej sen o centre pre deti, otvorila si účtovnícku kanceláriu, venuje sa integrovaným deťom a vo voľnom čase uvažuje, čo nové a pekné by mohla urobiť z oblečenia, ktorého už „vyrástla“. Týmto spôsobom by chcela ukázať aj iným ľuďom, že ak človek príde o prácu, život sa nekončí. Vždy sa dá niečo robiť, do niečoho sa pustiť.
Výrobky vo výklade
Z ničoho vytvoriť niečo. To je heslo, ktorým sa nápaditá žena riadi už oddávna. Pracovala ako vychovávateľka v škole. „Raz sme s deťmi robili nástenku o meste. Mala som pokazený dáždnik z nemeckého Freiburgu, na ktorom boli zobrazené časti mesta. Rozstrihali sme ho, deti dokreslili ľudí, autá, električky a nástenka bola hotová,“ spomína.
Dcéra pani Marty sa v detstve venovala spoločenským tancom, tak spoločne vymýšľali nové a nápadité kostýmy. Keď sa ocitla bez práce, akosi prirodzene sa začala venovať prerábaniu starého oblečenia.
Niektoré výrobky pani Marty sa dočkali aj obdivu. „V galantérii v centre Levíc, kde celý život nakupujem vlnu a šijacie potreby, ma oslovila majiteľka, aby som výrobky prezentovala v jej výklade,“ hovorí o podnete. V týchto dňoch v ňom okoloidúci môžu vidieť jej nápady.
Výpoveď môže byť začiatkom
Pani Marta mala sen o centre pre deti. Vytvorila projekt, išla do toho s chuťou, ale kvôli úradom sa jej ho nepodarilo zrealizovať. „Obdobie prepúšťania človeka pripraví o radosť zo života, klesá mu sebavedomie a cíti sa nepotrebný. Najmä keď má sen a ten sa mu nepodarí naplniť,“ vyznáva sa.
Pani Šimkovičová sa ale nezačala opúšťať: „Vrhla som sa na niečo iné. Urobila som si podnikateľský kurz a kurz podvojného účtovníctva.“ Otvorila si účtovnícku kanceláriu, venuje sa integrovaným deťom a vo voľnom čase začala prerábať staré už nepotrebné oblečenie na nové imidžové veci. Dnes je Marta Šimkovičová na dôchodku, takže má dostatok času, aby sa mohla venovať svojej záľube.
Vymýšľa originály
„Deťom som oblečenie plietla, odkedy boli malé, ale šiť a vyšívať neviem. Mám len nápad a ten potom zrealizuje krajčírka. Keď sa dielo podarí, mám darčeky pre dcérku.“
Chce ukázať aj druhým, že zo starších a nepotrebných vecí sa dá urobiť niečo užitočné a pekné. Levičanka dúfa, že jej záľuba by mohla slúžiť aj ďalším ženám ako inšpirácia. „Keď mám peknú sukňu a už mi je malá, ľutujem kvalitnú látku vyhodiť. Tak začnem kombinovať,“ opisuje.
Zo starých sukní, tričiek, svetrov či kabátov robí kabelky, obrusy, prestierania či kozmetické taštičky. „Dcére som napríklad vyrobila kabelku z bieleho zimného kabáta s kožušinou. Sponu som použila z inej kabelky,“ hovorí. „Táto moja záľuba má však aj jednu nevýhodu,“ smeje sa a pokračuje, „všetko potrebujete, všetko sa zíde. Neviem veci len tak zahodiť.“
DARINA TURIANOVÁ