LOVČA. Spoločnosť Sunfilm spiral productions natáča v spolupráci so študentmi pražskej FAMU sedemdielny televízny cyklus s názvom Dcéry 50-tych rokov. Ide o životné osudy dcér politických väzňov, medzi ktorými je aj Lovčianka Margita Zimanová. Je to jediný diel natáčaný na Slovensku, ostatných šesť budú robiť v Čechách.
Projekt je zaujímavý aj tým, že sa na ňom podieľajú mladí ľudia. „Je pekné, že chcú, aby sa niečo také natočilo. Sú tým doslova pohltení,“ hovorí produkčný Mirek Vymětal. Cyklus by mala odvysielať Česká televízia na jar budúceho roka. „Konkrétny termín však zatiaľ nepoznáme,“ podotkol.
Odvliekli ju na Sibír
Diel o Margite Zimanovej režírovala Zvolenčanka Viktória Dzurenková, študentka prvého ročníka filmovej réžie. K natáčaniu televízneho cyklu sa dostala náhodou. „Producentka Zuzana Dražilová oslovila priamo študentov z FAMU a ja som sa prihlásila.“ Ako hovorí, Margita Zimanová ju zaujala ľudským príbehom, ale aj tým, že je Slovenka. V pripravovanom cykle inak účinkujú samé Češky. Zimanová si podľa nej otvorene všíma nedostatok informácií z obdobia 50-tych rokov. „Mladí ľudia o tom skoro nič nevedia. Na politických väzňoch sa spáchalo veľa zločinov, ľudia však majú problém hovoriť o tom.“ S touto tematikou spája režisérku podobný osud jej rodiny. „Brat mojej starkej ušiel do Ameriky a ju odvliekli na Sibír. Tam sa narodila aj moja mamina,“ prezradila.
Štáb trávil s hlavnou hrdinkou príbehu celé veľkonočné sviatky. „Sme tu od Veľkého piatku. Boli sme s ňou aj na sobotňajšej omši v lovčianskom kostole. Bolo krásne zažiť tú atmosféru a silnú vieru tunajších ľudí,“ dodala.
Spomienky vyvolali plač
Otca Margity Zimanovej odsúdili počas komunistického režimu za protištátnu činnosť. Pomáhal totiž svojmu švagrovi pri úteku za hranice vtedajšieho Československa. Obesili ho na pražskom Pankráci. Krátko po jeho zatknutí odvliekli do väzenia aj jeho manželku. Ich tri deti našli útočisko u starých rodičov v Ladomerskej Vieske.
Za najemotívnejšiu chvíľu z natáčania označila Margita Zimanová návštevu záhrady domu, v ktorom ako malé dievča bývala u starých rodičov. „Sadla som si tam na lavičku a rozmýšľala nad minulosťou. Ako mňa a mojich súrodencov stará mama v tých ťažkých časoch s láskou opatrovala. Spomienky vo mne vyvolali plač.“ Tvrdí, že mnohí ľudia ju zastavujú so slovami, aby o tom už prestala hovoriť. „Ja si však myslím, že je to potrebné. Nemalo by sa zabúdať na to, čo sa tu dialo počas totalitného režimu v 50-tych rokoch,“ povedala.
EVA ŠTENCLOVÁ
