<!-- /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-parent:""; margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:12.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman";} @page Section1 {size:612.0pt 792.0pt; margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt; mso-header-margin:35.4pt; mso-footer-margin:35.4pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} -->
TLMAČE. Pred šesťdesiatimi rokmi bolo slovanské hradisko v Tlmačoch jedným z najzachovalejších na Slovensku. Potom sa zmenilo na záhradkársku oblasť. Tlmačania tak dnes pestujú vinič na pozostatkoch kultúry slovanských bojovníkov.
Slávna história
„Naši predkovia postavili hradisko na Festunku v 9. až 10. storočí, teda vo veľkomoravskom období, respektíve krátko po zániku Veľkej Moravy,“ hovorí dobrovoľný pamiatkar a mladý nadšenec z Tlmáč Matúš Martinák. Podobné nálezy sa našli aj v blízkom Rybníku, Malých Kozmálovciach a Hronskom Beňadiku. Podľa toho sa dá predpokladať, že hradiská tvorili ucelený systém. Všetky hradiská ležali na strategicky významnom mieste. Strážili vstup do Slovenskej brány, ktorou viedla dôležitá cesta z juhu na stredné Slovensko, lokality bohatých rudných ložísk. Hradiská mali teda strážnu, obrannú a útočnú funkciu. Dokazujú to aj nálezy hrotov železných šípov súvisiace s bojovníckou činnosťou obyvateľov hradísk.
Ďalšie krátkodobé využitie malo hradisko v 16. až 17. storočí, teda v období tureckých nájazdov, kedy slúžilo na ochranu obyvateľstva pred drancujúcimi vojskami Turkov. V roku 1664 bol odtiaľ vedený útok cisárskeho vojska pod vedením generála Louisa de Souchesa.
Na mieste hradiska záhradky
„Devastácia hradiska začala niekedy v tridsiatych rokoch minulého storočia, kedy bol v priestore dnešnej benzínovej pumpy v Tlmačoch otvorený kameňolom. Bol tu však len krátko. Práve pre hradisko ťažbu presunuli do už existujúceho kameňolomu Kusá Hora, kde sa ťaží dodnes. Paradoxne ťažbu preniesli z jednej vzácnej lokality na ešte vzácnejšiu,“ hovorí Matúš.
Hradisko Festunok patrilo ešte v polovici dvadsiateho storočia medzi šesť najzachovanejších hradísk na Slovensku. Tisíc rokov vydržalo vo veľmi dobrom stave, kým súdruhovia minulého režimu nerozhodli, že na jeho území vzniknú vinice a záhradky.
Rýchla devastácia začala koncom šesťdesiatych rokov, kedy bol na hradisku uskutočnený aj záchranný archeologický výskum pod vedením Alojza Habovštiaka.
Minulosť leží pod zemou
Počas zmeny na záhrady stratilo miesto svoju tvár. Zemina sa upravovala, zvážala a navážala. Nie je tak zvláštnosťou, že záhradkári pri prácach občas nájdu kúsky črepín, mnohé až z obdobia Veľkej Moravy. Pri zvyškoch obranného valu hradiska tak dnes majitelia záhradiek pestujú zeleninu a dorábajú víno nad pozostatkami pradávnej slovanskej histórie. Na miestach, kde aj dnes rozoznať zvyšky obranného valu hradiska, vidno dokonca smetisko.
DARINA TURIANOVÁ