Článok pokračuje pod video reklamou
LOVČA. V časti nazývanej Zámčok, na pravom brehu Hrona, sa počas druhej svetovej vojny nachádzalo nemecké guľometné hniezdo.
Guľometné hniezdo
„Keď Rusi odtiaľto vyhnali Nemcov, zostalo to tu opustené, ale so všetkými zbraňami,“ ukazuje lovčiansky starosta Ondrej Bahno na strategické miesto nemeckých vojakov. V hustom poraste stromov a kríkov už dnes ťažko rozoznať náznak nejakých zákopov. Je však ľahké predstaviť si, že naozaj išlo o dôležitý bod, z ktorého mohli vojaci nepozorovane útočiť. „Voľakedy mi jeden pamätník rozprával, že keď sa vracal z povstania domov, našiel tu guľomet namierený na opatovskú stranu, kadiaľ chodili tanky. Aby sa nikto nezranil, vystrieľal ho do vzduchu,“ pokračuje. „Podľa archeológa Petra Mosného, ktorý tu kedysi robil výskum, Nemci tento terén dobre poznali a vedeli ho aj využiť. Strategické miesta si vyberali práve tam, kde sa predtým nachádzali hrady. Táto časť je nazývaná Zámčok, lebo podľa všetkého tu bol v stredoveku hrad.“
Útočisko pred frontom
Do lovčianskeho lesíka, ktorý miestni volajú Agačíky, sa ľudia počas vojny chodili ukrývať pred prechádzajúcim frontom. „Tí, ktorí nemali pivnice, išli sem,“ zaviedol nás starosta k niekdajšiemu útočisku vystrašených obyvateľov. Ešte stále tam vidieť náznaky úkrytu, akési výklenky v kopci. „Vždy, najmä v noci, keď nastala paľba, utekali sem. Ostatní, ktorí mali vlastné pivnice, sa schovávali aj so susedmi doma. Mnohí zase bežali na faru,“ spomenie ďalšie bezpečné miesta.
Na hrôzy vojny sa pamätá osemdesiatnička Lýdia Koštová. „Práve som bola v očakávaní príchodu na svet mojej dcéry. Týždeň sme sa skrývali v pivnici u susedov,“ hovorí. „Všade okolo nás sa strieľalo. Báli sme sa.“ Keď sa dozvedeli o konci vojny, ovládla ich veľká radosť. „Zvonili zvony a všetci sa nesmierne tešili. To sa nedá opísať.“
(EŠTE)
