Kino Akropola v Kremnici sa ešte pred tromi rokmi volalo Partizán. Tomáš Bajnok (60) v ňom pracuje od roku 1982. „Začínal som tu ako zriadenec. To znamená, že som mal na starosti dovoz, aj odvoz filmu,“ spomína na svoje prvé povinnosti v rámci mestského kina. „Časovo to bolo veľmi náročné. Hrali sa večerné a hneď na to klubové filmy. Niekedy sme končili okolo jedenástej v noci,“ vysvetľuje. „V lete som to zvládal v pohode, no horšia bola zima. Pre filmy som chodil na železničnú stanicu štvorkolkou značky Velorex. Kvôli množstvu napadnutého snehu autobusy meškali, no ja som sa na stanicu musel dostať načas. Veď inak by sme ľuďom nemali čo premietať.“
Podplácali ho poldecákmi
Po čase ho vedúci kina, ktorým bol vtedy František Pokorný nahovoril, aby robil premietača. „Boli sme na to dvaja, inak by sme nestíhali. Veď za komunistov bola návštevnosť oveľa väčšia ako teraz. Dokonca sa mi stávalo, že keď som prechádzal mestom, ľudia ma zastavovali s prosbou, aby som im zohnal lístky,“ pokračuje. Na prvý film, ktorý premietal, nikdy nezabudne. Bola to rozprávka Soľ nad zlato s Milenou Dvorskou v hlavnej úlohe. „Rodičia voľakedy dávali deti do kina ako do jasieľ. Za korunku ich zverili spoľahlivému premietačovi a mali pokoj.“
Voľakedy bol o mnohé filmy obrovský záujem. „Všetky ženy chceli vidieť napríklad Angeliku a chlapi zase Spartakusa,“ pripomína minulé časy. Kamaráti sa ho vraj často snažili v krčme „podplatiť“ poldecákom so slovami, aby im prednostne vybavil vstupenky. „Hovorieval som im, že ak ma opijú, nakoniec nič neuvidia, lebo nebude mať kto premietať,“ smeje sa.
Namiesto erotiky
videli rozprávku
Kremnický premietač zažil v súvislosti so svojou prácou aj mnohé „trapasy“ či úsmevné situácie. „Vedúci mi raz povedal „dnes očakávaj veľkú návštevnosť, ide o erotiku“. Pri kontrole filmu som si však všimol, že tej erotiky je nejako málo. Namiesto troch dební som mal len dve. Nakoniec som zistil, že je tam rozprávka Palica vyjdi z vreca von. Do kina medzitým prišlo už dvesto ľudí, ktorým som musel oznámiť, že nastal omyl a namiesto erotiky máme pre nich niečo poučné. Z tých dvesto návštevníkov nakoniec zostalo sto,“ hovorí, ako vyriešil nečakaný problém. Vzápätí spomenie ďalšiu príhodu. „Počas jedného premietania boli v hľadisku len dvaja ľudia. V lúči svetla som zrazu zbadal, ako niečo letí. O chvíľu mi popred oči preletela čiapka, potom sveter. Zbystril som pozornosť a pomyslel som si, že kino nie je bar lásky. Keď som zapálil svetlo, rýchlo si svoje veci pozbierali a ušli.“
Filmy pozerajú
v pohodlí obývačky
Premietač má podľa Tomáša Bajnoka tú výhodu, že pri práci ho nikto nevidí. „Ale keď niečo pokazí, napríklad odíde zvuk, svetlo, alebo sa pomiešajú jednotlivé časti filmu, ľudia sa hneď začnú vypytovať, kto premieta.“
Jednotlivé filmy sú vždy uložené v prepravných debniach a podľa dĺžky sú rozdelené na niekoľko dielov. „Technológia sa stále zlepšuje a cítiť, že dnešné filmy sú kvalitné. Vzhľadom na to, že v dedinách mnohé kiná zanikli, sú menej hrané, a teda aj málo opotrebované,“ vysvetľuje.
Napriek tomu, že v súčasnosti majú ľudia možnosť sledovať filmy v pohodlí svojej obývačky, myslí si, že kino má budúcnosť. „V najbližších piatich rokoch podľa mňa záujem oň výrazne stúpne. Mladí začnú so svojimi rodinami chodiť sem. Film si budú chcieť vychutnať v širšej spoločnosti, kde stretnú svojich známych.“
Človek obojživelník
predbehol dobu
Tomáš Bajnok videl už množstvo filmov, no ako sám hovorí, najviac sa mu páčia historické. „Môj obľúbený je Kleopatra s Elisabeth Taylor. Veľmi ma však zaujal sovietsky film natočený v Gruzínsku s názvom Človek obojživelník. Videl som ho aspoň desaťkrát, podľa mňa predbehol svoju dobu,“ vyzdvihuje dielo natočené v roku 1962.
Keď má povedať, ktoré filmy boli v Kremnici najnavštevovanejšie, zalistuje vo svojom archíve. Napríklad v roku 1995 sa veľa ľudí prišlo pozrieť na Apollo 13, Legendu o vášni, Prvého rytiera, Kone na betóne či Prelet nad kukučím hniezdom. Postupne, ako sa vracia k týmto záznamom, poukazuje aj na cenu vstupného, ktorá sa rokmi zvyšovala. „Ale stúpla aj kvalita,“ podotkne.
Tvrdí, že kino je jeho osudom, no napriek tomu chce premietanie pomaly zavesiť na klinec. „Chcem mať viac voľného času, hlavne v lete,“ zdôvodňuje svoje rozhodnutie. „Už som si za seba našiel náhradu. Mojím pokračovateľom bude Dušan Majliš, ktorý je práve na potrebnom školení. Úplne tu však nekončím. V zime tu budem kúriť a keď bude treba, Dušana rád zastúpim aj pri premietaní filmov,“ dodal s tým, že s kinom sa vlastne lúči len sezónne.
EVA ŠTENCLOVÁ