KREMNICA. Úpravu rozpočtu odhlasovali poslanci na aprílovom zasadnutí, v praxi ju však mesto začalo uplatňovať už skôr. Pri zavedení protikrízových opatrení však nezohľadňovalo len očakávaný pokles príjmov z podielových daní.
Polovičný nájom za lesy
„Kremnica pociťuje krízu dvojnásobne. Pri zmene rozpočtu sme nebrali do úvahy len predpokladaný úbytok 4 a pol milióna korún (149 373 eur) na týchto daniach, ale aj pokles príjmu z nájmu Mestských lesov,“ informoval hlavný kontrolór mesta Peter Roško, ktorý na príprave nového rozpočtu spolupracoval.
Minulý rok podľa jeho slov zinkasovalo mesto od vlastnej eseročky viac ako jedenásť a pol milióna korún (viac ako 381 730 eur) ako nájom za približne 10-tisíc hektárov lesa. „Vzhľadom k tomu, že na začiatku roka došlo k radikálnemu poklesu cien dreva, ale aj objemov predaja, prehodnotili lesy svoj finančný plán a príjmy za nájom klesli na 5,8 milióna korún (192 525 eur). Keďže je zrejmé, že mesto príjmovú časť rozpočtu nenaplní, pristúpili sme k redukcii výdavkov,“ vysvetlil.
Šetria aj na mzdách
Poslanci napokon odsúhlasili alternatívu, podľa ktorej sa škrty nedotknú len niektorých oblastí, ale všetkých. Plánované výdavky plošne znížili o desať percent. „V praxi sa to udialo tak, že vedúci každého oddelenia mestského úradu musel sám nájsť rezervy, kde možno ušetriť,“ povedal Roško.
Priznal, že výrazné úspory dosiahlo mesto na znížení platov zamestnancov o päť percent od primátorky Zuzany Balážovej až po radových referentov. Magistrát zatiaľ stopol aj prijímanie pracovníkov na štyri voľné pracovné miesta.
Europrojekty kríza neohrozí
Ďalším krokom je šetrenie na režijných nákladoch mestských organizácií. Z plánov na tento rok vyškrtli v Kremnici kúpu špeciálneho auta na zber komunálneho odpadu, ale aj opravu domu smútku za 16 597 eur (500-tisíc korún). Odložila sa kúpa kancelárskeho nábytku pre radnicu a do lámp verejného osvetlenia sa nainštalovali úsporné žiarovky. „Podobných drobností by sa našlo veľa. V režime fungujeme v podstate od februára a zatiaľ sa nám darí náklady znižovať,“ zhodnotil.
Investičných akcií mesta, teda projektov financovaných z eurofondov, sa podľa Roška kríza nedotkne. „Tie sú našou prioritou a my musíme zabezpečiť, aby sme mali dostatok peňazí na ich spolufinancovanie.“
Poistili sa
Zmenu rozpočtu obhajuje Roško ako nevyhnutnú. Domnieva sa, že samosprávy, ktoré zavedenie protikrízových opatrení doteraz odkladali, na to v druhom polroku doplatia. „Zatiaľ od štátu dostávame takú časť podielových daní, ako sme plánovali. Situáciu ale sledujem a príjmy štátu v tomto smere radikálne padli. Je len otázkou času, kedy sa to dotkne samospráv,“ myslí si.
IVA ZIGOVÁ
