ŽIAR NAD HRONOM. Situácia, na ktorú sa signatári petície sťažujú trvá už takmer dva roky. Pôvodne žiarske Urbárske a pasienkové spoločenstvo uzavrelo nájomné zmluvy na pozemky s deviatimi rómskymi rodinami. Dnes samospráva odhaduje počet obyvateľov nelegálnej osady na viac ako tristo.
Majú strach
„Ľudia odtiaľ nám znepríjemňujú život. Problémom nie sú len hromady odpadu a zápach, ktorý spôsobujú takmer neustále pálením handier a starých okien, ale aj feťáci. Potulujú sa ich tu desiatky, niekedy aj celkom malé deti,“ upozorňuje jedna z členov petičného výboru na nepríjemné dôsledky susedstva s osadníkmi. Bežne na týchto miestach stretnete voľne sa pohybujúce psy a potkany. „Bojíme sa už aj vychádzať von, veď kto vie, čo sa deje v hlave sfetovanému človeku,“ pýta sa. Obyvatelia bytovky číslo 43 na Ulici Alexandra Dubčeka už odmietajú žiť v znevýhodnených podmienkach. „Keby sme aj chceli predať byt, kto by si ho v tejto lokalite kúpil. Minimálne by sme museli ísť dole s cenou,“ hovorí. Zo súčasného stavu obviňuje urbárnikov.
Sami na to nestačia
Tí sa bránia slovami, že s osadníkmi uzavreli len niekoľko zmlúv, ostatní prišli Pod Kortínu bez ich vedomia a bývajú tam nelegálne. „Okrem toho nejde len o pozemky urbáru, ale aj cirkvi a mesta,“ povedal predseda Urbárskeho a pasienkového spoločenstva v Žiari nad Hronom Jozef Dvonč. Ani jeden z obyvateľov osady nemá momentálne platnú zmluvu, všetci už odtiaľ mali odísť. „My však prostriedky na ich vysťahovanie nemáme,“ tvrdí.
So súčasnou situáciou si sami poradiť nevedia, preto pozemky ponúkli mestu na predaj, alebo do dlhodobého prenájmu.
Sociálne bývanie áno, ale
nie za mestské peniaze
Samospráva považuje osadu Pod Kortínou za najväčší z problémov mesta. „Iné sa dajú riešiť rýchlo a operatívne, vysťahovať alebo naopak ubytovať 300 ľudí je náročné. Zatiaľ žijú na pozemkoch urbáru, kde nemáme žiadnu právomoc,“ povedal hovorca samosprávy Martin Baláž. Ak by sa s urbárnikmi dohodli na kúpe, či predaji, žiarsky primátor Ivan Černaj opäť otvorí rokovania s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a so splnomocnenkyňou vlády pre rómske komunity. Na pozemkoch by mohla vyrásť ubytovňa nižšieho štandardu. „Odmietame však jej výstavbu financovať z mestského rozpočtu. Väčšina z obyvateľov osady sa do tejto situácie dostala vlastnou vinou, mnohí ani nie sú zo Žiaru nad Hronom, iba sa sem v uplynulých rokoch prihlásili k trvalému pobytu. Nevidíme dôvod, aby sa na ich bývanie skladali všetci obyvatelia mesta,“ zdôvodnil postoj samosprávy Baláž.
V prípade, že peniaze na ubytovňu nedostanú od štátu alebo z iných zdrojov, zvážia aj možnosť likvidácie osady. „Je však otázne, čo sa s tými ľuďmi stane, ak ich vysťahujeme. Nechceme sa vzdávať zodpovednosti, ako to v minulosti urobili viacerí starostovia, keď zaplatili niekoľkomesačný pobyt svojim „neprispôsobivým“ v žiarskej ubytovni, ak sa v meste prihlásia k trvalému pobytu. Práve mnohí z nich skončili Pod Kortínou. Aj my by sme mohli takto postupovať na úkor susedných miest a obcí, no problém by to nevyriešilo,“ dodal.
Nemajú kam ísť
O petícii vedia aj obyvatelia osady. „Kam pôjdeme. Zase len niekam ďalej. Robota nie je, primátor byty nestavia. Čo máme robiť,“ pýta sa Jozef Kotlár, ktorý žije Pod Kortínou aj s rodinou. O možnosti realizácie nízkoštandardného bývania už počuli. „Áno, čítali sme o tom v novinách. Také riešenie by sme uvítali. Viete, všetci sa sem na nás chodia pozerať ako na zvieratá v klietke, ale nepomôže nám nikto,“ myslí si osadníčka Iveta Kaločajová.
IVA ZIGOVÁ