KUNEŠOV. O vybudovanie veterného parku v obci prejavila záujem rakúska spoločnosť Bystrický Wind Power. „Vo februári 2007 sme dvakrát zvolali verejné zhromaždenie obyvateľov, aby sa k ich zámeru vyjadrili. Takmer všetci zo zúčastnených mu boli naklonení, len jeden občan mal výhrady. Týkalo sa to najmä dopadov na životné prostredie,“ povedal starosta Ján Ihring. V sprievode poslancov a ďalších piatich obyvateľov bol aj na obhliadke veterných parkov v Rakúsku. „Za najväčšie mínus považujem stožiare, ktoré pôsobia neesteticky.“ V Kunešove by ich vraj malo stáť dvadsaťdva.
Chceli by premiestniť
trhaciu jamu
Obec musí ohľadom zámeru vyjadriť svoje stanovisko aj ministerstvu životného prostredia. „Vypracovali sme v ňom niekoľko bodov. Z dôvodu ochranného pásma prameňov vody nechceme, aby sa výstavba realizovala na severnom okraji obce. Mohlo by totiž dôjsť k ovplyvneniu výdatnosti a kvality prameňov pitnej vody. Elektrárne by podľa nás mohli byť umiestnené v západnej časti Kunešova, kde sa nachádzajú pasienky,“ vysvetľuje. Tvrdí, že v zámere by sa mala riešiť aj trhacia jama na likvidáciu munície, ktorá patrí pod ministerstvo obrany. „Navrhujeme premiestniť ju z Kunešovskej lúky do katastra Skleného. Tým by sa toto územie uvoľnilo na premiestnenie turbín zo severného okraja obce.“
Veterné elektrárne Kunešov by dedine mali priniesť určité percento z ročného zisku. „Nejako výrazne však z toho profitovať nebudeme,“ pokračoval starosta. „Výhodu vidíme najmä v tom, že vzniknú nové pracovné miesta. Predpokladáme, že by sa tam mohlo zamestnať osem až desať ľudí.“
Životnosť elektrární je
dvadsať rokov
Bystrický Wind Power si Kunešov vyhliadol pre dobré poveternostné podmienky. Začiatok výstavby elektrární plánuje niekedy v polovici budúceho roka. „Ešte nemáme schválený projekt, takže o konkrétnom termíne nemôžeme hovoriť,“ povedal konateľ Vladimír Pavlita. „Potrebujeme k tomu rôzne vyjadrenia a prekonať mnohé prekážky. Je to záležitosť jedného, dvoch rokov.“ Samotná výstavba by nemala trvať dlho. „Ide to rýchlo, je to otázka niekoľkých mesiacov,“ podotkol. Stožiare by mali byť vysoké pravdepodobne 60 metrov. „Doteraz sme robili len také, ale stále je to iba v štádiu uvažovania. Záleží aj od vetra,“ vysvetlil. Elektrárne by v obci mali stáť najmenej dvadsať rokov. „Taká je ich životnosť. Keď tam svoju činnosť ukončíme, všetko musíme dostať do pôvodného stavu.“
EVA ŠTENCLOVÁ