Článok pokračuje pod video reklamou
BANSKÁ ŠTIAVNICA. Jana Hombauerová je takzvaná dula vo výcviku. Za sebou má špeciálne školenie a prvé praktické skúsenosti. Počas minulého týždňa zorganizovala v banskoštiavnickom materskom centre Za pecou podujatie, kde mohli ľudia prácu dúl spoznať lepšie.
Niekto, s kým môžu hovoriť
o pocitoch
Pôvodne grécky výraz označuje špeciálne vyškolenú ženu, ktorá poskytuje pomoc a starostlivosť iným ženám, a to počas tehotenstva, pôrodu a v období po ňom. „Duly pôsobia najmä v krajinách, kde sa tehotenstvo vníma viac-menej pohľadom lekárov a pristupuje sa k nemu ako k chorobe. Tam, kde ženy tehotenstvom a pôrodom sprevádza jeden človek, napríklad pôrodná asistentka, dulu nepotrebujú. Na Slovensku svoje miesto určite majú, pretože tu mamičkám chýba akási psychická podpora, človek, s ktorým by sa mohli porozprávať o svojich pocitoch, o strachu z pôrodu a podobne,“ hovorí o svojej práci matka dvoch detí.
Nejde o zdravotníčky
Každej žene sa venuje individuálne, pretože ich potreby sú rôzne. Kým niektorej stačí stretnúť sa pred pôrodom iba raz, ďalšia chce poradenstvo počas celého tehotenstva. Patria k nemu informácie o zmene stravovania, o rôznych druhoch cvičení alebo o možnostiach samotného pôrodu. „Dôležité je uvedomiť si, že dula nie je zdravotník a do rozhodnutí mamičky počas pôrodu ani pred ním nezasahuje. Je naozaj skôr psychickou podporou,“ vysvetľuje špecifiká, ktorými sa starostlivosť duly výrazne odlišuje od tej zdravotníckej.
Pôrod ako príjemný zážitok
Dva týždne pred termínom je dula pre prípad potreby k dispozícii na telefóne. V pôrodnici znamená pre rodiacu ženu známeho človeka, ktorý jej pomáha prispôsobiť sa novému prostrediu a prekonať strach. „Pre mnohé je totiž už príchod do nemocnice stresujúci. Často tam nie je dostatok personálu, ktorý by sa im venoval nepretržite. Dula im môže podať vodu, môže ich sprevádzať do sprchy, na toaletu, môže ich masírovať, robiť s nimi dychové cvičenia,...“ vymenúva. Podobnými krokmi sa snaží, aby bol pôrod pre ženu čo najpríjemnejším zážitkom. „Tým, že sa spolu s mamičkou na pôrod pripravovali, vie, čo od neho očakáva. Pozná jej predstavy o ňom, napríklad či chce nejaké tíšiace lieky alebo nie. Všetko sa ale môže z minúty na minútu zmeniť. Ak sa pre ne napokon rozhodne, dula ju neovplyvňuje, je to na nej samotnej.“
Názory lekárov sa líšia
Prístup zdravotníkov k ženám, ktoré majú o svojom tehotenstve a pôrode jasnú predstavu a chcú ho prežiť čo najprirodzenejšie, je podľa jej skúseností veľmi individuálny. „Niektorí sa potešia, že je mamička informovaná, iných to môže uraziť a pociťujú to skôr negatívne. Sú nemocnice, v ktorých sa dula pôrodu zúčastniť nemôže, ťažko povedať prečo. Môže to byť dôsledok zlých skúseností, ale aj strachu z akejsi konkurencie alebo len neznalosť práce duly,“ myslí si.
Mamička by mala byť
informovaná
Sama tehotným ženám odporúča nájsť si čo najviac informácií, aby sa mohli zodpovedne rozhodnúť, aký pôrod by chceli a v ktorej pôrodnici im ich predstavu môžu naplniť. Oceňuje prístup lekárov, ktorí žene podrobne vysvetľujú, čo počas pôrodu robia a v prípade, že s tým nesúhlasí, sú otvorení diskusii.
Jej práca nekončí hneď po narodení dieťaťa. Mamičku navštevuje aj po ňom, ak to potrebuje. Radí jej v šestonedelí, pri kojení. Ako prvá môže napríklad rozpoznať príznaky popôrodnej depresie.
IVA ZIGOVÁ
