KRAHULE. Erika Strohnerová sa nebojí žiadnej roboty. Starostlivosť okolo rodičovského domu, v ktorom býva s mamou a neterou, je výlučne na nej. Aj v čase nášho príchodu práve kosila trávu. Na oživenie okolia sa pred pár rokmi rozhodla pred domom vybudovať drevené mestečko.
Asistovali jej deti
Ako prvý vznikol hrad. Postupne k nemu pribúdali veterný mlyn, domček pre trpaslíkov a zatiaľ naposledy železničná stanica s vláčikom. „Inšpirujú ma časopisy a televízia. Keď vidím niečo pekné, snažím sa to zrealizovať. Chcem to tu trošku skrášliť," povedala.
Všetky budovy postavila z dreva. „Najskôr som si nakreslila skice, ako by to malo vyzerať. Potom som začala vymeriavať, píliť a dávať to dokopy. Asistovali mi pritom aj mnohé deti z Krahúľ," hovorí. Nakoniec všetko vymaľovala farbami a dielo bolo hotové. Aby bol efekt úplný, okolo hradu poukladala skaly. „To bolo na celej tej práci najťažšie."
Chýba Snehulienka
Erika je vyučená krajčírka, no vzťah k drevu v nej vypestoval dnes už nebohý otec. „Je to pre mňa taká zábavka. Ale inak pracujem v automobilovom priemysle." Aj to je dôkazom, že k technickým prácam má blízko.
V budúcnosti by sa malé mestečko z dreva malo rozrásť o ďalší mlyn, tentoraz vodný. „Urobím tu priekopu, také jazierko s vodou. Ale keďže mám veľa roboty okolo domu, pôjde to veľmi pomaly," vysvetľuje. Podľa nej ešte nie je úplne dokončená ani železničná stanica. „A v domčeku pre trpaslíkov chýba Snehulienka," smeje sa ukazujúc na figúrky malých mužíčkov. Práca na modeloch jej trvala päť rokov, ale ako zdôrazňuje, ešte stále nejde o konečnú podobu.
