Dobové vagóny v Leviciach vydali svedectvo o zločinoch holokaustu

Projekt Vagón sa zastavil v Leviciach. Výstava v pôvodných vagónoch, ktoré odvážali židovských spoluobčanov do koncentračných táborov, potrvá do 17. júna. Vidieť ju možno v priestoroch levickej železničnej stanice.

LEVICE. Dokumentárna prehliadka približuje tragické osudy ľudí v období holokaustu. Na Železničnej stanici v Leviciach môžu návštevníci prežiť a pripomenúť si chvíle, ktorými prechádzali Židia ne ceste do koncentračných táborov.

„Táto výstava putovala v minulosti po Slovensku a naše múzeum sa rozhodlo urobiť všetko preto, aby v rámci projektu Žili a žijú medzi nami a pri príležitosti neslávneho výročia druhej svetovej vojny a obdobia holokaustu dostalo Projekt vagón do Levíc. Sme radi, že sa nám to za pomoci partnerov podarilo,“ povedal riaditeľ Tekovského múzea Ján Dano.

Realita vo vagóne

Výstava, ktorá sa na železničnej stanici v Leviciach zastavila 10. júna, má dokumentárny charakter. V dobových vagónoch, v ktorých Židia, Rómovia a nežiaduci obyvatelia precestovali stovky kilometrov do vyhladzovacích táborov, je nainštalovaná expozícia. Hovorí o ich živote a osudoch.

V jednom z vagónov je premietaný dokument o osudoch židov v koncentračnom tábore. Počas premietania organizátori vagón uzavrú. Návštevník tak síce len vzdialene, ale predsa môže prežiť pocit, keď je zavretý v dobytčom vagóne s desiatkami ďalších ľudí. Návštevník v týchto podmienkach pobudne len zopár minút, zatiaľ čo obete holokaustu strávili v preplnených vagónoch aj niekoľko dní na ceste do táborov.

„Je to naozaj silný zážitok. Z kníh a školy sme si nevedeli predstaviť, aké zlé to skutočne bolo. Teraz si to vieme omnoho lepšie priblížiť,“ povedal študent Marek Kováč.

Žili medzi nami

Druhý vagón odkrýva fakty aj prostredníctvom autentických svedectiev ľudí, ktorí život v koncentračnom tábore prežili.

Za všetky hovorí výpoveď Ruženy Guttmanovej, ktorej citát má svoje miesto vo vlaku: „Keď nás dali do tých vagónov, kde sa kravy vozia a stáli sme tam celú noc a celý deň, prišli sme poobede tam, už sme vedeli, že kde ideme. Už sme vedeli, že je to nešťastie veľké.“

Súčasťou výstavy, ktorá putovala po Slovensku, je stena s fotografiami židovských obyvateľov, ktorých nezmyselné vyhladzovanie počas druhej svetovej vojny pripravilo o život.

„Z toho, čo tu vidím, pociťujem úzkosť, smútok nad tým, čo dokážu ľudia ľuďom urobiť. Ale tiež nádej, že už nikdy viac sa niečo podobné nezopakuje,“ vyjadrila svoje pocity Ľubica Opaterná.

Z Levíc do Osvienčimu

Cestu do poľského Osvienčimu absolvovali aj obyvatelia Levíc a okolia. Pre mnohých bola poslednou – domov sa už nevrátili.

Zhromažďovanie Židov do zberných táborov a giet bolo vyhlásené 7. apríla 1944. O tri dni neskôr vzniklo v meste geto. Malo celkom 22 ulíc, do ktorých vchody boli zatarasené. Do geta patrili aj staré kasárne. Sústredili tam celkom 2678 ľudí, najmladším bol polročný chlapček. V júni 1944 sa začala ich cesta do neznáma. Všetkých eskortovali na železničnú stanicu, v noci naložili do vlaku, ktorý sa vydal cez Košice do Osvienčimu. Transport 103 po troch dňoch dorazil na miesto určenia. Prvú noc väčšina z jeho pasažierov, ktorí prežili strastiplnú cestu, skončila v plynových komorách. Domov do Levíc sa vrátilo približne dvesto ľudí.

Výročie deportácie

Spomienkové stretnutie k 65. výročiu deportácie občanov židovského pôvodu sa v Leviciach uskutočnilo 9. júna. Zúčastnil sa ho František Alexander z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku. „Moja mama aj otec týmto prešli. Mama to nevedela pochopiť, hoci to videla a zažila,“ povedal po vzhliadnutí dokumentu o deportácii, ktorý pripravila levická pobočka štátneho archívu.

DARINA TURIANOVÁ, JANA NÉMETHOVÁ