Článok pokračuje pod video reklamou
KREMNICA. Charakteristicky zachrípnutý hlas ho predurčil na stvárňovanie rozmanitých charakterov starcov vo svetovom i domácom, najmä klasickom repertoári. Bývalý člen činohry bratislavskej Novej scény (1946-1951) a potom činohry SND až do odchodu do dôchodku , slovenský herec Samuel Adamčík zomrel pred 25 rokmi, 10. júla 1984 v Bratislave.
"Mal som divadlo odjakživa rád. Vždy ma na ňom čosi priťahovalo a vzrušovalo, ale verte mi, nemal som ambície stať sa hercom," vyznal sa Adamčík v súvislosti so svojimi divadelnými začiatkami. Až po jeho výborných ochotníckych výkonoch ho divadelná kritika posunula k profesionálom. Vyštudoval učiteľský ústav v Banskej Štiavnici a stal sa pedagógom so špecializáciou vyučovanie hluchonemých. V rokoch 1925-1944 bol odborným učiteľom Štátneho ústavu pre hluchonemých, v rokoch 1944-1946 riaditeľom Štátnej pokračovacej školy pre hluchonemých v Kremnici. Práve tu sa od roku 1926 venoval ochotníckej činnosti ako herec Divadelného odboru pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Kremnici.
Vytváral kľúčové postavy, ktoré kritika a poroty na ochotníckych súťažiach zaraďovali k profesionálnym výkonom, napríklad postavy Baltazár Slivka (Čaj u pána senátora), Viktor Žiaranský (Marína Havranová), Dobčinskij-Bobčinskij (revízor), Raspľujev (Krečinskij sa žení), a profesionálne divadlá začali mať o neho záujem. Na doskách bratislavských divadiel stvárnil postavy Serebiakova (Ujo Váňa), Maximiliána Moora (Zbojníci), otec (Po páde), Egeus (Sen noci svätojánskej), Chreňovský (Najdúch), staré knieža Bolkonskij (Vojna a mier) a iné. Svojím charakterovým herectvom so zmyslom pre drobnokresbu obdaril postavy múdrou dobrotou, stareckou rozvahou, ale aj príkrosťou a drsnosťou. Adamčíkovo realistické herectvo so zmyslom pre charakteristický detail využíval aj film. Debutoval v roku 1948 vo filme Vlčie diery. Prvú hlavnú úlohu si však zahral v roku 1953 vo filme Pole neorané a predstavil sa v ňom ako Cyprian Húščava, chudobný slovenský kopaničiar z 30. rokov. Ďalšiu veľkú filmovú postavu si zahral v Lettrichovom filme Drevená dedina. S hereckým umením Samuela Adamčíka sú spojené aj hlavné postavy v psychologických filmoch Vladimíra Bahnu Žena z vrchov a Predjarie.
V desiatkach snímok stvárnil rôzne postavy menších i väčších rozmerov. K týmto drobným, ale nezabudnuteľným postavám patrí napríklad úloha starinára vo filme Dáždnik svätého Petra, úlohy sedliakov vo filmoch Rodná zem, Zemianska česť, Júliin dedko z Poslednej bosorky, plukovník Bl�cher z filmu Štyridsaťštyri, dedo Michail z Kapitána Dabača, páter Domanič z dvojdielneho opusu Jánošík, starý sudca z Majstra kata, alebo strážmajster v psychologicky ladenom filme Sladký čas Kalimagdory. Medzi posledné filmové úlohy, ktoré Samuel Adamčík stvárnil, patria postavy láskavých dedkov v Lipského komédii Tajomstvo hradu v Karpatoch a v Jakubiskovej Tisícročnej včele.
