Šiesty ročník kultúrno-spoločenského podujatia s celoslovenským záberom Rezbársky deň sa uskutoční v sobotu 18. júla v obci Štiavnické Bane. v Štiavnických Baniach.Obyvatelia a návštevníci obce si tak pripomenú prvú rezbársku školu v Rakúsko-Uhorsku.
ŠTIAVNICKÉ BANE. Návštevníci Rezbárskych dní budú mať možnosť vidieť majstrov tohto remesla priamo pri práci a pripravené sú pre nich aj ďalšie sprievodné podujatia.
Škola vznikla v Štiavnických Baniach v 80. rokoch 19. storočia pričinením významnej osobnosti miestneho duchovného a kultúrneho života, rímskokatolíckeho farára Jozefa Záhoru. Vychovala generácie rezbárov a preslávili ju výrobky žiakov na mnohých medzinárodných výstavách. V rezbárskej škole vyrábali okrem iného aj detské hračky.
Štiavnické Bane sa právom označujú za srdce baníctva celého regiónu a za jedno z hlavných centier technickej, kultúrnej a duchovnej vzdelanosti, ktoré svojím významom prerástlo rámec Slovenska. Vznikli z pôvodných osád Sigelsberg a Vindšachta, ktoré boli prioritnými strediskami baníctva s celoeurópskym významom. K zaujímavým a dodnes zachovaným objektom môžeme zaradiť bašty, pozostatky opevnenia, budovu najstaršej nemocnice baníkov a baníckej školy so slnečnými hodinami, objekt banskej komory, ktorý je dnes sídlom obecného úradu, objekt banského meračstva, lekárne, kalváriu na Hornej Rovni, zvonicu a ďalšie. Zapísané sú aj v zozname kultúrnych a technických pamiatok.
V obci žije necelá tisícka obyvateľov. Narodili sa alebo pôsobili tu viaceré osobnosti - viacerí významní európski banskí konštruktéri, učiteľ v banskej škole Samuel Mikovíny, národní buditelia a spisovatelia Ján Palkovič, Ján Palárik, Andrej Radlinský, Ján Botto, Janko Kalinčiak a ďalší.
Pred štrnástimi rokmi vláda SR vyhlásila obec Štiavnické Bane za pamiatkovú rezerváciu v nadväznosti na zápis Banskej Štiavnice a okolia do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.
