LÚČKY. Už 212 rokov stojí v Lúčkach neďaleko Kremnice prícestná kaplnka, zasvätená Sedembolestnej Panne Márii. Presne na sviatok patrónky Slovenska ju po niekoľkomesačnej rekonštrukcii nanovo vysvätil správca kremnickej farnosti Marián Krajč, ktorý vyzdvihol predovšetkým nadšenie obyvateľov pre jej záchranu. Tí sa nespoliehali na podporu štátu, no do obnovy chátrajúcej neogotickej kaplnky sa pustili sami. Zozbierali viac ako 100 tisíc korún a mnohé práce dokázali urobiť svojpomocne.
Starosta Lúčok František Zajak je presvedčený, že zo strany obyvateľov išlo o iniciatívu, ktorá je v dnešných časoch výnimočná a zaslúži si obdiv: „ V tomto roku si obec zároveň pripomína 580. výročie prvej písomnej zmienky, takže obe pekné udalosti sme takto navzájom spojili," dodal.
Lúčky patria svojimi sakrálnymi pamiatkami k výnimočným obciam. V blízkosti kaplnky sa nachádza aj rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z 15. storočia a evanjelický kostol, ktorý sa však v súčasnosti nevyužíva. Obec je tiež centrom Kresťanského centra nepočujúcich na Slovensku.
„Kaplnka bude slúžiť nielen obyvateľom obce, ale tiež každému pocestnému, ktorý sa chce na chvíľu zastaviť v uponáhľanom svete a zahĺbiť sa do svojho vnútra a do modlitby. Môj obdiv patrí všetkým rodinám, vďaka ktorým sa podarilo kaplnku zachrániť a budeme ju môcť v dobrom stave odovzdať nasledujúcim generáciám," dodal starosta.
Na začiatku obnovy už bola kaplnka v takom zlom stave, že keď na nej chceli meniť dvere, mali obavy, aby nepoškodili celú stavbu. Hoci spočiatku zvažovali čiastkové opravy, nakoniec sa rozhodli pre komplexnú, aj keď nákladnejšiu rekonštrukciu.
Historický osud Lúčok bol mimoriadne pohnutý. V 15. storočí dal Žigmund Luxemburský obec do zálohy spoločne s ďalšími troma blízkymi osadami mestu Kremnica, pričom prvými obyvateľmi boli baníci z Tirolska, Rakúska a Sliezska.
Národnostné zloženie obce sa výrazne zmenilo predovšetkým po druhej svetovej vojne, kedy sa musela väčšina pôvodných nemeckých obyvateľov nútene vysťahovať.
Autor: eta
