Založili Kremnický banícky spolok

KREMNICA. Tradičný banícky deň, ktorý sa v minulosti oslavoval 9. septembra, sa v Kremnici snažia oživiť. Po mnohoročnej odmlke sa dnes v meste opäť uskutočnil Kremnický banícky deň, na ktorom založili aj Kremnický banícky spolok. Ako povedal Norbert Boldiš, jeden z iniciátorov vzniku spolku, jeho hlavným cieľom bude oživenie a záchrana starých banských tradícií. V meste sa pri tejto príležitosti zišli aj zástupcovia baníckych spolkov z Banskej Štiavnice a hodrušského regiónu. „ Kremnica je jedným z mála banských miest, kde takýto spolok v posledných rokoch nefungoval. Mali sme obavy, že sa postupne vytratí kontinuita s minulosťou a staré banské zvyky postupne zaniknú. Príkladom pre nás boli Štiavničania, kde si väčšinu tradícií dokázali zachovať. Rozhodli sme sa preto pre vznik spolku," povedal Norbert Boldiš. Jeho cieľom bude nielen zachovanie banských tradícií, ale aj publikačná činnosť a spolupráca s ďalšími banskými mestami a spolkami na Slovensku. Podľa primátorky Kremnice Zuzany Balážovej je vznik takéhoto spolku veľkým prínosom, lebo pod slávu a bohatstvo Kremnice sa v podstatnej miere podpísala práve ťažba zlata. Zároveň však pripomenula, že baníctvo vždy bolo a zostáva jedným z najťažších povolaní, ktoré si vždy vyberalo svoju daň.

Banícky deň s hudbou i jauzňou

Kremnický banícky deň sa niesol predovšetkým v znamení zábavy. Vystúpil detský folklórny súbor Lipka z Hornej Vsi, či obľúbený banícky spevokol Štiavničan z Banskej Štiavnice, ktorého kľúčový repertoár tvoria práve piesne s baníckou tematikou. Nechýbala ani symbolická "jauzňa" , ako starí baníci zvykli nazývať skromnú večeru. Pozostávala zväčša z varených a omastených zemiakov, ktoré sa podľa tradície podávali zdarma. Banícky deň sa v minulosti konal v lesíku Ludovika, kde postavili kedysi aj pódium a priestor na tancovanie. Tento priestor však z roka na rok viac chátra a je viac ako otázne, či sa sem ešte niekedy podobné akcie vrátia.

História baníctva v „ zlatej" Kremnici sa odhaduje až na tisíc rokov. Hoci kráľ Karol Róbert z rodu Anjou udelil Kremnici mestské privilégiá až v roku 1328, v tom čase tu už baníctvo prekvitalo. K najbohatším obdobiam patril stredovek, kedy patrila Kremnica k najvýznamnejším mestám Európy. Podzemná ťažba v meste sa skončila v roku 1970, povrchová v roku 1992.