ŽIAR NAD HRONOM. Elektromery zaujali Františka Starca už ako mladého elektrikára. Princíp ich fungovania začal skúmať na jednom z vyradených kúskov, ktorý si vypýtal v ciachovni, kde overujú presnosť týchto prístrojov. „To bol v podstate prvý elektromer mojej zbierky a potom to už šlo samo. Obdarovávali ma známi a kolegovia, ktorí sa o mojom koníčku dozvedeli," spomína na začiatok osemdesiatych rokov, kedy tejto zberateľskej vášni prepadol.
Skončili by na smetisku
Popri svojej práci sa dostal do mnohých firiem, ktoré staré, preňho často hodnotné elektromery vymieňali za nové. „Väčšinou mi ich radi dali, inak by totiž skončili na smetisku," hovorí o zachraňovaní historických meracích prístrojov. „Oficiálne najstarší úlovok v mojej zbierke pochádza z roku 1922. Mám však podozrenie, že jeden je ešte starší. Momentálne je v Siemense, kde ho pred desaťročiami vyrobili. Sľúbili mi, že sa pokúsia zistiť jeho vek."
Štyridsaťkilové čudo a automat na energiu
Viac ako stošesťdesiat kovových skriniek, ktoré za takmer tridsať rokov zozbieral, považuje za dokumenty doby. Nájdu sa medzi nimi aj také, ktoré pripomínajú skôr kus nábytku. „Napríklad Maxiprintograph, ktorý v minulosti monitoroval výkon a elektrickú prácu na rezervných prívodov do ZSNP. Toto všetko zaznamenával na špeciálnu pásku," ukazuje na pomerne veľké liatinové čudo. Išlo podľa neho o výnimočne presné zariadenie, ktorých v tej dobe bolo veľmi málo. Cení si aj prepínacie hodiny, ktoré v minulosti patrili k systému verejného osvetlenia v meste a za raritu považuje aj elektrické hodiny s kyvadlom.
Medzi rarity patrí aj akýsi automat na elektrickú energiu.
Za zaujímavý z hľadiska histórie považuje aj akýsi hybridný elektromer z deväťdesiatych rokov, ktorý v sebe spája mechaniku niekdajších prístrojov s elektronikou tých dnešných. Medzi unikáty radí aj elektromer na mince. „Ten dokumentuje pokus, ktorý mal odstrániť problémy s neplatičmi. Za určité množstvo energie ste si jednoducho museli dopredu zaplatiť. Fungovalo to na princípe automatu," spomína a dodáva, že tento spôsob platenia za elektrinu sa na Slovensku nikdy neujal.
Najväčším úlovkom zberateľa je prvý elektrický rozvádzač z čias elektrifikácie Banskej Štiavnice. Mramorový panel s prístrojmi dnes zdobí chodby žiarskej pobočky Stredoslovenskej energetiky.
Rusi si priniesli vlastné elektromery
Spoločne s vývojom technológie elektromerov mapuje František aj históriu ich výroby. V zbierke má produkty československých výrobcov ako Křižík Prešov alebo Křižík Praha, ale aj nemecké, švajčiarske či maďarské elektromery. „Sú medzi nimi aj kúsky, ktoré si na Sliač priviezli ruskí vojaci," upresňuje.
Zbierka možno skončí v múzeu
Prístroje František nezbiera len pre radosť, vidí v tom hlbší zmysel. Veľakrát sú to unikáty, ktoré by skončili v šrote. Je to kus histórie, ktorá by bezo zmizla." V budúcnosti by chcel svoju zbierku, ktorá je zatiaľ uložená v malom sklade, sprístupniť verejnosti. „Kontaktoval som Technické múzeum v Košiciach, a to o ňu prejavilo záujem. Tak možno raz sa môj plán uskutoční," uzatvára svoje rozprávanie o netradičnom koníčku.
