Praveký hrot oštepa, klinové nástroje a milióny rokov staré skameneliny má vo svojej zbierke Stanislav Šály. Podľa neho sú tieto nálezy dôkazom toho, že na území Žiaru nad Hronom a v jeho okolí žili Homo sapiens a možno aj Homo erectus. Je presvedčený tiež o tom, že svoj domov tu mohli mať aj Neandertálci.
ŽIAR NAD HRONOM.Vyštudovaný genetik Stanislav Šály sa od mlada zaujíma o archeológiu. Jeho práca v ňom však vyvolala aj lásku ku kameňom. Napriek svojmu odbornému zameraniu pôsobil v úplne inej sfére. „Šéfoval som inžinierskej geológii v Banskej Bystrici. Vtedy som sa naučil milovať kamene. Človek sa na ne musí vedieť zadívať a vtedy im porozumie," hovorí.
Skoro sa rozplakal
Často sa chodí prechádzať do prírody, osem rokov zastával v Žiari aj predsednícky post jej ochrancov. „Pri prechádzkach ma zaujali takéto veci. Tu máte zakliatu minulosť," zodvihne zo stola skamenelinu, v ktorej sú vrastené pozostatky konárov stromov. „Na území tohto mesta boli voľakedy sopky. Keď prestali byť funkčné, vznikli tu dva takzvané parazitujúce krátery. Láva zaliala už vtedy existujúcu okolitú vegetáciu a vzniklo z toho niečo takéto," znovu upriamuje pozornosť na skamenelinu, ktorú drží v ruke. Neďaleko Žiaru objavil aj veľkú skalu a v nej dva zaliate stromy. „Bolo to niečo úžasné. Veď to, čo som našiel, sa podľa môjho odhadu stalo pred štyrmi miliónmi rokov. V rámci zachovania tohto nálezu som navštívil aj nášho primátora, ktorý mi sľúbil, že to dá odviezť na bezpečné miesto. Medzitým však Štátne lesy všetko zrovnali so zemou," pokračuje so slovami, že keď to videl, skoro sa rozplakal.
Praveké úlovky
Keďže Stanislav Šály je pri svojich výpravách všímavý, objavil aj niekoľko zaujímavých kúskov kameňov. „Viete čo je toto?" pýta sa a ukazuje podlhovastý kameň, ktorý je tvarovaný do špica. V prvom momente by nás ani nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo iné, ako o obyčajný kremeň. „Takéto niečo sa odhaduje na 28-tisíc rokov. Je to praveký hrot oštepa," prekvapí nás. „Keď som ho našiel, tak ako všetky nálezy, najskôr som to musel očistiť od blata. Na tom istom mieste som objavil aj dvojprstový nástroj," podáva nám ďalší úlovok z praveku. Pri uchopení do ruky nám ukazovák a prostredník presne zapadli do dvoch hladko vytvarovaných miest kameňa. „Predpokladám, že tento klinový nástroj vyrobili pre svoje potreby Homo sapiens sapiens," vysvetľuje. Miesto nálezu nám však prezradiť nechce. Zakázal mu to vraj Archeologický ústav, s ktorým komunikuje. „Vie o tom len jeden človek, ktorý mi je veľmi blízky. Pre istotu."
Hodiny skúmania
Stanislav Šály si myslí, že na území Žiaru žili aj Neandertálci. „Keď mohli žiť v Bojniciach, prečo nie aj tu? Vymreli niekedy pred 30 až 40-tisíc rokmi pred Kristom. Niektoré z týchto nástrojov mohli pokojne používať aj oni," hovorí o svojej zbierke rôznych kamenných nožov a drvičov kostí. „Je celkom možné, že ich vyrobili aj Homo erectus. Ja som však len amatér, mali by sa tým zaoberať vedci."
Kým prišiel na užitočnosť jednotlivých kameňov, dalo mu to zabrať. „Trvalo mi to hodiny a hodiny skúmania," hovorí a pritom listuje v rôznych odborných materiáloch, s ktorými porovnáva svoje objavy. Hrot oštepa a klinové nástroje, ktoré nám ukázal, sa navlas podobajú tým na obrázkoch.
„Neškolené oko laika by v teréne týmto nástrojom vôbec nevenovalo pozornosť. Za pracovné nástroje prvých ľudí rodu Homo by ich mohol považovať len so značnými dávkami fantázie," cituje z jedného z odborných textov.
Stanislavova pracovňa. Vo svojom „kráľovstve" skladuje desiatky skamenelín a rôznych klinových nástrojov.
Bohatá zbierka
Medzi svojimi úlovkami nemá žiadny, ktorý by bol pre neho najvzácnejším. „Cením si všetky rovnako," hovorí. Tvrdí, že je to tak aj preto, že počas svojich výprav chodieval domov s plným ruksakom kameňov. Každý jeden potom musel umyť, aby sa mohol uistiť, či naozaj ide o vzácny kus. „Pod lupou som potom zisťoval opracovávanie. Pochádzam z roľníckej rodiny, kde každý nástroj musel presne pasovať do rúk. Či už išlo o kosu, alebo kladivo. Ja som si zvykol moje nálezy identifikovať tak, že som zavrel oči a hmatom som vycítil, na čo slúžili," odhaľuje systém svojho objavovania. Zároveň nás pozve do izby, ktorá je jeho „kráľovstvom". Na stole má desiatky nájdených skamenelín a klinových nástrojov. „Pozrite, ďalší hrot oštepa. Jeho zhotoviteľovi sa však z neho odlúpilo. Táto skala bola zase dlhodobo používaná na tlčenie. Presne pasuje do ruky a tiež má vytvarované miesta na prsty. Je to hrubo opracované, ale poznať, že s tým niečo tĺkli. Toto zase používali na drvenie zeliniek," podáva nám stále ďalšie predmety. Postupne nasledujú aj starý kamenný sekáč, nôž či ihla na prepichovanie kožušín. Prehliadku uzavrie s tým, že všetky svoje poklady raz plánuje darovať dcére, ktorá po ňom záľubu v archeológii zdedila.
