SKLENÉ TEPLICE. Tridsaťtriroční Janka a Tibor Lubuškí vyštudovali Poľnohospodársku univerzitu v Nitre, kde mali možnosť „pričuchnúť" aj k včelárstvu. „Bol to jeden z našich predmetov, no zo začiatku by ma vôbec nenapadlo, že sa tým budem hlbšie zaoberať," hovorí Janka Lubušká. „Ja som mal včely ešte pred vysokou školou, ale bol to len taký pokus," pridal sa jej manžel. Včelárstvo ho vždy priťahovalo, no nevedel si predstaviť, že by ho robil sám. „Je to časovo náročné, bez manželky by som do toho nešiel," povedal s tým, že ideálna kombinácia včelárenia je práve pár. Takých je však málo a dá sa povedať, že Lubuškí sú na Slovensku unikátom.
V kočovnom voze majú manželia dvadsaťosem včelích rodín.
Roj ako svadobný dar
Manželia tvoria už roky zohratý tím. „Vzájomne sa dopĺňame. Keď ideme do včelína, presne vieme, kto má čo urobiť," pokračuje včelár. Mnohí vraj pri sebe nechcú mať žiadnych pomocníkov, no jeho by táto práca bez manželky nebavila. „Keď sme spolu, robota nám skôr ubieha," podotkol.
So včelárstvom začali úplne od nuly. Prvý roj dostali ako svadobný dar od svojho suseda Ladislava Máčaja. „Doteraz nám veľmi pomáha a odovzdáva dlhoročné skúsenosti," spomenú svojho tútora. Postupne si zadovážili úle a technologické zariadenia. „Včelárenie je beh na dlhé trate. Trvá roky, kým sa človek dostane na úroveň profesionála. My sa tomu venujeme už sedem rokov," hovoria s tým, že je to aj o veľkých investíciách. Úle, kočovný voz, medomet a všetko potrebné náradie niečo stojí. „Tento rok sme do toho vrazili 4-tisíc eur (120-tisíc korún). V budúcnosti by sme sa tomu chceli venovať profesionálne. Zatiaľ to berieme ako záľubu." Momentálne majú dvadsaťosem včelích rodín, pričom v jednom úli bzučí niekoľko tisícok včiel.
Láka ich apiterapia
Starostlivosť o včely je celoročnou záležitosťou. Od marca do septembra s nimi pracujú priamo v úli. Cez zimu sa pripravujú na jar. „Robíme napríklad nové rámiky. Dôležitá je hygiena, dezinfekcia a vzdelávanie. Stále chodíme po školeniach a získavame rôzne certifikáty. Tie nás oprávňujú vyrábať včelie produkty," vysvetľujú. Patria medzi ne napríklad šalviová tinktúra s medom, propolisová tinktúra a masť, alebo medové či propolisové mydlá. „Med pozná každý, včielky však produkujú aj peľ, propolis, materskú kašičku a včelí jed. Takých, čo ho vedia vyrobiť je však veľmi málo. My sme chceli viacej spropagovať propolis," hovorí mladá včelárka. „Máme aj certifikát z kurzu apiterapie, čo je vlastne liečenie včelími produktmi. Práve na to by sme sa v budúcnosti chceli zamerať," prezradila.
Medzi úľmi. Momentálne v nich včely odpočívajú v zimných chumáčoch.
Dôležitý je kapitál
Priemerný vek včelára je 67 rokov, dá sa teda povedať, že včelárstvo na Slovensku starne. Mladí ľudia sa mu vyhýbajú najmä preto, že je finančne náročné. „V menšom až strednom ponímaní je ekonomicky nezaujímavé," hovorí Tibor Lubušký. Na začiatok je podľa neho dôležitý vstupný kapitál. Potrebné je mať aj nejakého tútora v osobe skúsenejšieho včelára. „Človek musí mať tiež chuť pracovať a nesmie sa báť. Pritom treba dbať na neustále vzdelávanie," vymenúva podmienky, ktoré by mal spĺňať každý začiatočník.
Včelárenie je podľa manželov zo Sklených Teplíc vedná disciplína. „Mohli by sme sa o tom rozprávať celé hodiny," uzavreli s tým, že veľmi ich zaujal výrok Alberta Einsteina, ktorý povedal: „Keď zahynie posledná včela, ľudstvu zostanú štyri roky života."
