BANSKÁ ŠTIAVNICA. To, čo v roku 1948 začalo povojnovým elánom a nadšením ako študentská brigáda, si nasledujúce desaťročia žilo vlastným životom. Téma viac či menej zneužívaná v duchu ideológie ako príklad „budovania socializmu" sa v čase šesťdesiateho výročia otvorenia trate vracia a vyvoláva polemiku.
Triezvy pohľad bez politickej šou
Nové, často nečakané, pohľady na okolnosti vzniku 21 kilometrov dlhej železničnej trasy z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice ponúkne 24. októbra v priestoroch štiavnickej stanice projekt s názvom Deň Trate mládeže. Organizátorsky za ním stojí občianske združenie Štokovec, ktorému sa doň podarilo zapojiť desiatky mladých ľudí, najmä umelcov. „Z rozhovorov s miestnymi sme zistili, že táto téma v regióne stále žije. Zaujal nás však najmä fakt, že tento rok uplynie šesťdesiat rokov od sprevádzkovania trate. Zamýšľali sme sa nad tým, ako sa podobné jubileá na Slovensku oslavovali a oslavujú a hneď nám bolo jasné, že nejde o našu šálku kávy," naznačila členka združenia Zuzana Bodnárová. „Uprednostňujeme skôr alternatívne interpretácie tradičných tém. Preto sme sa rozhodli pozrieť na tento podnik triezvo, kriticky a novým spôsobom," ozrejmila. Z týchto dôvodov odmietli pre projekt aj akúkoľvek záštitu politikov, či politicky zafarbenú interpretáciu podujatia.
Vzorová akcia socializmu
Počas Dňa Trate mládeže sa stretnú spomienky žijúcich pamätníkov, historické dokumenty, ale aj optika päťdesiatych rokov, keď sa projekt zneužíval s propagandistickými zámermi. „Na dokumentáciu tejto stránky veci sme do programu zaradili krátke agitačné filmy Údolie radosti a Čarovný prút a celovečerný film Oceľová cesta, ktoré vznikli priamo na Trati mládeže v rokoch 1948 a 49. Tie dokazujú, ako sa filmové médium stávalo súčasťou ideologického ťaženia nastupujúceho režimu," vysvetlila. Projekciu navyše doplnia dobové žurnály, v ktorých vidno nielen pracujúcich študentov, ale aj politické návštevy na trati, či vznikajúcu Lúčnicu, ktorá tancuje brigádnikom na amfiteátri neďaleko Kozelníka. „Možno v nich sledovať vývoj od začiatku prác, keď brigádnici prichádzali s nadšením a oslovovali sa medzi sebou brat a sestra až po otvorenie trate za účasti vtedajších politických špičiek, ktoré už hovorili o budovaní socializmu veľmi angažovanými slovami," spomenula obrat, ktorým sa Trať mládeže zmenila na vzorovú „budovateľskú akciu" Bodnárová.
Obdobie nadšenia a pocit zneužitia
Túto nálepku dnes podľa jej slov odmietajú mnohí zo súčasných pamätníkov, ktorí zareagovali na výzvu autorov nezávislého projektu a ozvali sa im. „Niektorí sa v tomto zmysle dokonca cítia zneužití," dodala Bodnárová. Protikladné sa podľa nej preto možno budú zdať aj fotografie zo života brigádnikov, ktoré organizátorom poskytli, a notoricky známe hromadné snímky s čakanmi a lopatami. „Súkromné fotografie vypovedajú o tom, že pre väčšinu mladých ľudí to bolo veľmi šťastné obdobie, keď zažívali priateľstvá, vzťahy, radosť."
Niektorí z pamätníkov sa na miesta, kde ako mladí pracovali, vrátili po rokoch vďaka umeleckému projektu. FOTO: ARCHÍV ZB
Pri zbieraní materiálu narazili organizátori aj na mená známych osobností, ako sú bývalý prezident Rudolf Schuster či Milan Rúfus, ktorý dokonca o trati napísal niekoľko oslavných básní. Cielene však týchto ľudí nevyhľadávali, šlo im skôr o to, aby na výzvu zareagovalo čo najviac pamätníkov. „Bolo veľmi príjemné spoznať ich pohľady na toto obdobie," povedala o osobných stretnutiach, čítaní listov či denníkových záznamov, ktoré zostanú nezmazateľným dokumentom doby.
Umelecký projekt ako generačné prepojenie
Nové interpretácie témy priniesli fotografický a animátorský workshop, ktoré Štokovec zorganizoval v predchádzajúcich mesiacoch. „Vzišli z nich napríklad portréty pamätníkov priamo na trati od mladej fotografky, ktorá s nimi strávila nejaký čas a rozprávala sa s nimi aj o tom, ako brigádu z čias mladosti vnímajú dnes. Ďalšia autorka vytvorila vlastnú Trať mládeže z medu a fotografovala mravcov, ktorí sa na ňu zbehli ako symbol štyridsaťtisícovej masy ľudí, ktorí ju stavali," spomenula len dva príklady nového videnia známeho fenoménu.
Zakladajúca členka Štokovca verí, že združeniu sa podarí generačne prepojiť pohľady pamätníkov s vnímaním súčasných umelcov. „Malo by ísť o akýsi polemický mix," charakterizovala projekt jednou vetou.