HODRUŠA. Aj keď baníci v hodrušskej Rozálii ako dnes jedinej aktívnej slovenskej bani na ťažbu vzácnych nerastov, vrátane zlata a striebra, už osem rokov pracujú v útlme, posledné prieskumy ukázali, že by mohlo dôjsť k určitému oživeniu ťažby.
"Náznaky smerného pokračovania ložiska olovnatých, zinkových, meďnatých, zlatých a strieborných rúd boli overené, čo však musia potvrdiť ďalšie prieskumné a otvárkové práce," uviedol pre TASR Richard Kaňa, šéf Slovenskej banskej, s. r. o., ktorá v Rozálii ťaží.
V žiadnom prípade sa však nepredpokladá intenzita ťažby z obdobia pred 15 rokmi, keď v závode pracovalo viac ako 300 pracovníkov a objem ťažby rudy sa pohyboval na úrovni asi 60.000 ton ročne.
Podľa Kaňu väčšina ľudí sa pri správach o nárastoch cien zlata na londýnskej burze domnieva, že niekoľkonásobné zvýšenia ceny za uplynulých päť - šesť rokov naháňa zisky ťažbárov. Za toto obdobie sa však výrazne znížila hodnota amerického dolára i eura, a tak skutočná cena zlata, ktorú pociťuje aj slovenská spoločnosť, je omnoho nižšia. Riaditeľ Slovenskej banskej hovorí, že zlato je v skutočnosti drahšie len asi o 85 %.
"Ľudia si často predstavujú, že v bani ťažíme priamo zlato či striebro. Ani to však nie je pravda," podotýka. V bani sa z hĺbky približne 500 metrov ťažia "len" polymetalické rudy so stopovým obsahom zlata a striebra. Ruda sa následne v úpravni závodu spracuje na tzv. kolektívny flotačný koncentrát. Ten sa potom predáva zahraničnému odberateľovi, ktorý ho ďalej spracuje.
Za celé obdobie ťažby ložiska Slovenskou banskou (od roku 1993) vyťažili asi 640.000 ton nerastnej suroviny so sumárnym obsahom farebných kovov do 1 %. Napríklad zlata bolo v jednej tone vyťaženej suroviny len 7,5 gramu, striebra dokonca len 5 gramov.
Spoločnosť chce pri dobrých vyhliadkach zachovať súčasnú ročnú ťažbu približne 20.000 ton suroviny, pričom je predpoklad výroby asi 600 ton flotačného kolektívneho koncentrátu. Dnes závod zamestnáva približne 80 pracovníkov a tento počet chce zachovať aj v nasledujúcom období.
Činnosť závodu v Hodruši sa stala stratovou po prudkom poklese svetových cien farebných a drahých kovov v roku 1998 a ich následnej niekoľkoročnej stagnácii. Preto v januári 2001 bola Slovenská banská nútená začať útlm výrobnej činnosti s predpokladaným termínom jej ukončenia k 31. decembru 2001. Vedenie organizácie sa v tom termíne napriek nepriaznivej situácie ale rozhodlo v obmedzenom rozsahu v ťažbe pokračovať. Počet pracovníkov sa pritom znížil z asi 300 na necelých 40.
V roku 2004 začali postupne svetové ceny kovov rásť. Na základe dlhodobo priaznivých prognóz vývoja svetových cien kovov sa popri vtedy vykonávaných ťažobných a zabezpečovacích prácach v roku 2005 opätovne začal geologický prieskum financovaný Ministerstvom životného prostredia SR ako aj ťažobnou organizáciou. Práce, ktorých cieľom bolo overenie smerného pokračovania ložiska známeho od roku 1991 a dobývaného od roku 1993, boli ukončené v roku 2008.
Podľa Kaňu pre pokračovanie banskej činnosti v budúcom období vykonáva ťažobná organizácia v súčasnosti legislatívne kroky. Ak všetko pôjde dobre, ťažba suroviny v novom smere by sa mohla začať na jar budúceho roka.
