Experimentálne spracovanie komplexného návrhu kultúrnej i technickej rehabilitácie historického cintorína Zvonový vŕšok v Banskej Štiavnici je hlavným cieľom projektu, ktorý v meste počas dvojdňovej konferencie hodnotili domáci aj zahraniční odborníci.
BANSKÁ ŠTIAVNICA.
Ako TASR v závere stretnutia povedala Eva Kráľová z Fakulty architektúry STU Bratislava, cintorín, ktorý vznikol v tomto starobylom baníckom meste niekedy v stredoveku, skúmali uplynulé dva roky študenti a profesori fakulty. Počas terénneho výskumu zdokumentovali celkom 850 hrobov a vytvorili metodiku hodnotenia cintorína, ktorá bude slúžiť mestu pri úkonoch, súvisiacich s jeho správou, ale napríklad tiež ako podklad pre žiadosti magistrátu o podporu projektov na jeho obnovu.
Na cintoríne sa síce od 70. rokov uplynulého storočia nepochováva, z hľadiska historického je však cenným miestom, ktoré by sa v budúcnosti mohlo stať zónou oddychu či meditácií. Na projekt získala fakulta podporu zo vzdelávacích programov VEGA a KEGA. Jedným z výstupov bude aj vydanie metodickej príručky v budúcom roku.
Podľa Kráľovej naše historické cintoríny predstavujú významné, dosiaľ takmer vôbec nevyužívané kultúrne, spoločenské a silne emotívne kapacity, ktoré môžu byť efektívne zapojené do lokálnych i regionálnych plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
Chránené z pohľadu kultúrneho dedičstva sú však dosiaľ len v malej miere. Národnou kultúrnou pamiatkou je len Národný cintorín v Martine, niekoľko ďalších je súčasťou chránených alebo pamiatkových území. O ne sa stará príslušný pamiatkový úrad.
O cintoríny z hľadiska historickej, architektonickej či kultúrnej hodnoty sa však môžu starať aj samotné obce a mestá, ktoré si podľa nedávno prijatého zákona môžu sami určovať svoje vlastné pamätihodnosti.
