h sa snaží nájsť to pozitívne.
LOVČA. Hneď ako sa narodila, začali rodičia tušiť, že niečo nie je v poriadku. Aj keď lekári boli spočiatku optimisti a tvrdili, že časom by mala očká otvoriť, ich predpoklady čoskoro vyvrátila krutá realita. Verdikt znel, že vidieť nikdy nebude.
So svojou slepotou sa tak Miška učla žiť od narodenia. Pomocníkmi jej boli a sú rodičia, pedagógovia i priatelia zo špeciálnej školy pre nevidiacich v Levoči, kde v súčasnosti pokračuje v stredoškolskom štúdiu. V oboch očiach nosí očné protézy, ktoré jej umožňujú cítiť sa v komunikácii s okolitým svetom, ktorého farby, svetlá a tiene nikdy nespozná, o niečo lepšie.
Dvanásťhodinová operácia jej zachránila život
K problémom so zrakom sa už v detstve pridali ďalšie ťažkosti. „Išlo o stlačenie hrudnej kosti, kvôli ktorému som v jedenástich absolvovala dvanásťhodinovú operáciu," spomína na chvíle, keď sa takpovediac druhýkrát narodila. „Lekári vtedy povedali, že keby sme to odkladali, kosť by mi prepichla srdce."
Ani úspešná operácia, ktorá jej zachránila život, však neznamenala koniec jej trápenia. Počas dospievania musela podstúpiť zmenšovanie oboch prsníkov, ktoré boli pre jej krehkú telesnú konštrukciu príliš veľkou záťažou a spôsobovali jej bolesti. Rany po zásahu sa jej však nikdy nedoliečili, jedno z pŕs jej tak pred rokom museli amputovať. Na druhom má už štyri roky otvorenú ranu, ktorá sa nechce zaceliť.
Čaká ju ožarovanie
Aj keď Miška sa snaží so svojím hendikepom a podlomeným zdravím žiť plnohodnotne, najnovšie zistenia odborníkov ju privádzajú do zúfalstva. „Myslia si, že na mieste po amputácii sa mi objavil nádor, a preto budem musieť podstúpiť ožarovanie," povie. Jej hlas sa pritom vôbec nemení, akoby si na rozprávanie o svojich zdravotných ťažkostiach za tie roky zvykla. Keď sa jej však priamo opýtame, ako sa so svojou situáciou vyrovnáva, vyvádza nás z omylu. „Samozrejme, že to nevzdávam, ale v poslednom čase som zúfalá. Často nespím, v noci ma trápia bolesti. Nedokážem sa s tým vyrovnať," priznáva.
Na preväzy hrudníka ju každý druhý deň sprevádza jeden z rodičov, časté sú aj rôzne odborné vyšetrenia a prehliadky. V čase nášho rozhovoru sa s otcom Miroslavom práve chystali na návštevu banskobystrickej onkochirurgie.
Na nové očné protézy peniaze nemajú
Pravidelné procedúry a ich neúspešnosť Michaelu vyčerpávajú. K jej psychickej pohode rozhodne neprispievajú ani finančné problémy, s ktorými sa rodina Síkelovcov borí v uplynulej dobe. „V lete som prišiel o robotu, onedlho prídem aj podporu. Nové zamestnanie sa mi zatiaľ nájsť nepodarilo, a tak sa snažím chodiť aspoň na brigády. Miška má svoj vlastný príjem ako hendikepovaná, manželka na ňu poberá opatrovateľský príspevok, no aj tak s peniazmi nevychádzame," opisuje Miroslav Síkela aktuálnu sociálnu situáciu rodiny, kvôli ktorej momentálne splácajú aj dlh za elektrickú energiu. Traja členovia domácnosti šetria, kde sa dá, aj tak si však často musia požičať od známych i od cudzích ľudí. „Niektorí nám pomôžu len tak, iní sa na nás pozerajú cez prsty a tvária sa, že je to náš problém, tak nech si ho riešime," podotkne na margo reakcií okolia. Tvrdí, že nedostatok peňazí pociťovali aj keď bol zamestnaný, pomáhali totiž aj druhej dcére a vnúčatám, odkedy však o prácu prišiel, situácia sa výrazne zhoršila. „Miška napríklad potrebuje 120 eur na nové očné protézy, teda na výplň očí, no nemáme na to," priznáva.
Najradšej má príbehy o láske a rodine
Aj keď veľkú časť svojho doterajšieho života strávila Miška v nemocniciach a lekárskych ambulanciách, chvíle mimo nich sa snaží prežívaťnaplno. Po prázdninách opäť začala chodiť na týždňovky do školy v Levoči. Jej odbor je zameraný na technicko-administratívnu prácu a počítačové zručnosti. V budúcnosti by chcela pôsobiť ako úradníčka.
„Vo voľnom čase chodievame s partiou do mesta do cukrárne, okrem toho rada čítam knihy, najmä skutočné príbehy o láske, o rodine. Navštevujem kostol minoritov a pútnické miesto na Mariánskej hore," vymenúva, čo všetko robí jej život znesiteľnejším. „Som veriaca a práve viera mi pomáha znášať zdravotné problémy."
Pomôcť môžete aj vy
Ak by ste chceli finančne alebo akýmkoľvek iným spôsobom Michaele pomôcť, volajte do našej redakcie na číslo: 045/6734802. Sprostredkujeme vám kontakt priamo s ňou.
