Paralympionici porážajú aj zdravých súperov

ŽARNOVICA. Stredisko paralympijskej prípravy ponúka stolnotenisovej reprezentácii Slovenska dobré podmienky. V areáli športového štadióna stojí veľká hala, v ktorej majú okrem tréningov zabezpečené aj ubytovanie. Športovci sa tam zdržujú pod dohľadom osobného trénera a zároveň aj asistenta reprezentačného trénera Ľubomíra Dobrotku každý druhý týždeň niekoľko dní.

Cestujú po celom svete

Reprezentantov Slovenska sme vyrušili počas ich tréningu. Privítali nás Peter Mihálik, ktorý dochádza z Radošoviec a Andrej Meszároš z Dunajskej Stredy. Obidvaja sa pred úrazom aktívne venovali futbalu. Na vozíku zostali po vážnej autonehode.

„Nechcel som zostať sedieť doma pri počítači. Skúsil som teda stolný tenis. Darilo sa, tak som v tom pokračoval," hovorí Peter. „Ja som najskôr skúšal atletiku, potom basketbal. Napokon zvíťazil tento šport," pridal sa Andrej.

Stolný tenis im dáva radosť, uspokojenie a motiváciu. „Spoznávame veľa ľudí, cestujeme takmer po celom svete a najmä, realizujeme sa ako športovci. Jednoducho chceme niečo dosiahnuť a to nás ženie dopredu."

Naplno začali trénovať pred šiestimi rokmi. Z amatérskej úrovne sa postupne vypracovali na profesionálov. „Ale fakt na sebe makáme. Trénujeme dvojfázovo, denne niekoľko hodín. A to nielen tu, v Žarnovici, ale aj doma," vysvetľujú.

Kórejský šampionát

Naši paralympionici hrajú aj v súťaži zdravých. V štvrtej lige získavajú body za Žarnovicu B. „V tabuľke sme prví, hráme o postup do tretej ligy," pochvália sa. Nedá nám neopýtať sa ako dokážu poraziť súperov, ktorí stoja na vlastných nohách. „Niekedy to ide ľahšie ako s vozíčkarom. Sú však hráči prehliadajúci náš hendikep a dajú servis, ktorý nechytíme aj keby sme obišli celý stôl," pokračujú. Ich jediným pravidlom je totiž podávať tak, aby loptička nepresiahla určitú vzdialenosť od stola. „To však platí len v súťaži vozíčkarov. No aj v zdravej sú takí, ktorí hrajú fér plej a držia sa toho," tvrdia.

Počas niekoľkoročnej kariéry majú na konte pekné umiestnenia. Peter Mihálik vybojoval na paralympiáde v Pekingu piate miesto. „Na tú najbližšiu, v Londýne, idem s maximálnymi cieľmi. Chcem medailu," povie na rovinu. V talianskom Janove získal vlani na júnových majstrovstvách Európy striebro. „Momentálne sa sústredíme na októbrové majstrovstvá sveta v Kórei."

Zlatý Peking, strieborné Atény

Na tréningu sa objavil aj tretí paralympionik Rastislav Revúcky. Hoci je z Rožňavy, krátko pred Vianocami sa nadobro presídlil do Žarnovice. „Mám tu priateľku, to rozhodlo," podotkol.

„Vozík mi veľa vzal, ale aj dal. Človek sa s tým musí vedieť vyrovnať," povedal. Tiež kedysi hrával futbal, no stačila sekunda a jeho život nabral iný smer. „Mal som sedemnásť, keď sa mi to stalo. Skákal som do vody. Hoci som si neudrel hlavu o dno bazéna, stačil náraz na hladinu z jeden a pol metrovej výšky," spomenie nešťastný okamih.

K stolnému tenisu ho priviedol pred desiatimi rokmi Ján Riapoš. „Spoznali sme sa na liečení v Kováčovej. Je to môj partner v družstvách a zároveň aj šéf," vysvetlí.

Rasťo je vo svetovom stolnotenisovom rebríčku vo svojej kategórii štvrtý. Môže sa pochváliť zlatou medailou z Pekingu a striebornou z Atén. „V Londýne chcem zlato obhájiť," netají. Okrem toho je trojnásobným majstrom Európy v súťaži družstiev, no vo svojej medailovej zbierke má aj rôzne ďalšie. Samozrejme, najradšej spomína na Peking. Zisk zlata na paralympiáde je pre neho zadosťučinením za roky tvrdej driny. „Je to jeden z mojich splnených snov."