Článok pokračuje pod video reklamou
HLINÍK NAD HRONOM/LOVČA. Záplavy by podľa starostov dotknutých obcí nespôsobili také škody, keby v ich bezprostrednej blízkosti v uplynulej dobe nevznikla diaľnica. Opatrenia, ktoré mali prieniku vody do obývaných častí zabrániť, zatiaľ nie sú dokončené.
Zmenšené záplavové územia
Šéf hliníckej samosprávy Dušan Antal sa v januári stretol so zástupcami Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). „Keďže predpokladáme, že na jar pri topení snehov, môže byť situácia ešte horšia, zámerom stretnutia bolo nájsť riešenia, ktoré by podobnej situácii v budúcnosti zabránili. Okrem toho sme chceli určiť, prečo k zaplaveniu časti Hliníka po tridsiatich rokoch vôbec došlo," informuje. Starosta za príčiny považuje zastavanie lúk a polí v bezprostrednom okolí Hrona, teda zmenšenie prirodzených záplavových území či posunutie koryta rieky na úrovni Hliníka, ku ktorým došlo v dôsledku stavby cesty R1. „Identifikovali sme aj miesto v telese diaľnice v kompetencii NDS, cez ktoré sa časť vody do obce dostala a dohodli sme sa, že tam treba nainštalovať spätný ventil, ktorý by mal opakovaniu situácie predísť," dodáva s tým, že ochranné opatrenia by sa mali doplniť ešte pred príchodom jari.
Obavy z topenia snehov
Vianočná veľká voda šokovala aj obyvateľov Lovče. Odniesla časť rozostavaného mosta na R-jednotke, dostala sa do blízkosti domov a zaplavila niekoľko záhrad. Na jej odčerpávaní pracovali záchranné zložky a dobrovoľníci dlhé hodiny. „Za najväčší problém považujem, že podľa harmonogramu mala byť ochranná hrádza, ktorá kopíruje teleso diaľnice, dokončená v septembri, stále však nie sú dotiahnuté technické detaily. Chýbajú napríklad čerpadlá, ktoré by vodu odvádzali späť do Hrona," upozorňuje starosta Lovče Ondrej Bahno. Okrem toho nemali v obci k dispozícii žiadny protipovodňový plán, ktorý by reflektoval vznik novej cesty, teda zásadnú zmenu v krajine. „V bezprostrednom ohrození majetku sme napríklad museli zatvoriť priepusty, o ktorých obsluhe sme nemali žiadne informácie," dodáva s tým, že nedostatky by mala Národná diaľničná spoločnosť odstrániť čo najskôr. „Veď sneh sa môže začať roztápať aj zajtra a obce na riešenie podobnej situácie nemajú dostatok ľudských a najmä technických kapacít," myslí si. „Nie sme na to pripravení," uzatvára starosta.
Cesta je v predčasnom užívaní, opatrenia nie sú kompletné
Zástupcovia Národnej diaľničnej spoločnosti priamu súvislosť medzi rozostavanou R-jednotkou a povodňami nevidia.
„Rýchlostná cesta je navrhnutá v súlade so zásadami pre projektovanie v zátopovom území, tvorí prirodzenú hrádzu, dokumentácia bola prerokovaná a odsúhlasená s orgánmi štátnej vodnej správy, samosprávami dotknutých obcí a správcom vodných tokov," argumentuje hovorca spoločnosti Marcel Jánošík. Podotýka však, že R-jednotka stále nie je dokončená, a tak niektoré ochranné prvky pred povodňami majú ešte pribudnúť. „Stavba je len v predčasnom užívaní."
To sa podľa neho prejavilo aj v Hliníku nad Hronom, kde sa voda z Hrona dostala cez novovybudovaný priepust pod R-jednotkou až k železničnému priepustu a cezeň priamo do dediny. „Na objektoch budovaných v rámci stavby sú navrhnuté opatrenia, ktoré v budúcnosti zabránia v prípade zvýšených hladín tokov prenikaniu vody do priestorov medzi cestné a železničné teleso," vysvetľuje s tým, že problémový železničný priepust v kompetencii NDS nie je.
Termín, do ktorého by mali byť nedostatky odstránené, Jánošík nekonkretizoval.
Škody čoskoro vyhodnotia
O niekoľko dní bude zasadať aj povodňová komisia Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici. „Ako príslušný orgán ochrany pred povodňami vyhodnotíme škody, ktoré vianočné záplavy spôsobili," informuje vedúca odboru ochrany zložiek životného prostredia Helena Nogová.
