Servisman slovenskej biatlonovej reprezentácie na olympiáde vo Vancouvri, Roman Reguly, sa z vrcholového podujatia vrátil do Vyhní s tými najlepšími pocitmi. Ako povedal „byť vo výprave počas historického zisku troch medailí je skvelé."
VYHNE. Roman Reguly kedysi tiež v biatlone súťažne pretekal. Medzi jeho najväčšie úspechy z tejto éry patrí striebro na juniorských majstrovstvách Európy a ôsme miesto na majstrovstvách sveta. S účasťou na vrcholových podujatiach však medzi seniormi nepokračoval. Momentálne je trénerom žiakov a dorastencov vo Vyhniach.
Prečo ste napriek dobrým výsledkom pretekársku kariéru tak skoro ukončili?
- Biatlon je finančne náročný, z vlastných zdrojov sa to už nedalo utiahnuť. Medzi seniormi som sa do reprezentácie nedostal, tak som musel skončiť.
Čo je na biatlone najdrahšie?
- Najmä puška, malokalibrovka, ktorej cena sa pohybuje okolo 3 320 eur. Deti používajú vzduchovku, tá stojí od 500 eur vyššie.
V súčasnosti ste trénerom našich budúcich nádejí. Ako ste sa však dostali k olympijskej reprezentačnej výprave?f
- Na významné podujatia som s nimi začal chodiť po turínskej olympiáde, takže v servise som štyri roky.
V dielni pred pretekmi.
Je práca servismana náročná?
- Dôležitá je dobrá príprava lyží na preteky, čiže výber správneho voskovania. Záleží od snehu, jeho kvality, štruktúry, či je prírodný, alebo umelý. Ovplyvňuje to aj počasie. Predpovede sledujeme dva dni dopredu, takže približne vieme, ako sa máme zariadiť.
Stalo sa vám už niekedy, že sa pretekár na kvalitu lyží sťažoval?
- Našťastie, na olympiáde nie, ale stáva sa to. Je však dobré, keď nám to povedia. Aspoň vieme, čomu sa máme vyhnúť.
So zlatou Nasťou.
Pred pretekmi sa teda radíte aj s nimi?
- Áno, lyže vyberáme spolu podľa predpovede počasia. Vyskúšajú si tri až päť párov, z ktorých si vyberú jeden. Ten im pred štartom dôkladne pripravíme.
Ako dlho to celé trvá?
- Jeden pár sa dá spraviť za dvadsať minút, možno polhodinu. My sme tam ale chodievali tri hodiny pred štartom, pričom sme vyberali najvhodnejší vosk na vybraný pár. Je to tímová práca.
Na olympiáde ste boli prvýkrát. Aký je to pocit, byť pri zisku troch slovenských medailí?
- Boli sme šťastní, že to vyšlo práve nám v biatlone. Byť vo výprave počas historického zisku troch medailí je skvelé. Na oslavy sme však nemali veľa času, lebo na druhý deň nasledovali ďalšie preteky.
S bronzovým Hurajtom.
Stihli ste sa ísť pozrieť aj na iné súťaže?
- Bývali sme vo Whistleri a hneď vedľa nás, tri minúty chôdzou, bol bežecký areál a skokanské mostíky. Počas voľna sme tam zvykli odbehnúť. Keď sa dalo, išli sme aj na hokej. Vlastne okrem zápasu s Rusmi a Čechmi som videl všetky.
To, že nakoniec naši nezískali medailu, bolo pre vás veľkým sklamaním?
Veru áno. A nie len pre nás, ale aj samotných hokejistov. Mali to dobre rozohrané, škoda.
V hľadisku na zápase slovenských hokejistov.
Navštívili ste aj Slovenský reprezentačný dom? Tu sa naň v médiách spustila prostredníctvom jednej Slovenky vlna kritiky. Čo si o tom myslíte?
- Tá pani to porovnávala s írskym domom, ktorý stál o tristo metrov ďalej. Išlo vlastne o írsku krčmu s diskotékou a to sa nedá porovnávať.
Stretli ste v olympijskej dedine aj nejaké známe športové hviezdy?
- V tej našej bývali alpskí a bežeckí lyžiari, biatlonisti, skokani, sánkari. Stravovali sme sa v jednej jedálni a chodili tým istým autobusom. Videl som Lindsay Vonnovú, Ivicu Kosteliča aj Ole Einar Björndalena.
Dve veľké medailové hviezdy sme mali aj v našej výprave. Vznikol okolo nich veľký rozruch. Ako to znášali?
- Neboli na takú pozornosť zvyknutí. Najmä Nasťa bola z toho všetkého už dosť unavená.
Plánujete pokračovať v spolupráci s reprezentáciou?
- Uvidíme.
Keďže vo Vyhniach trénujete mládež, viete povedať, či sa medzi nimi rysujú nástupcovia Hurajta a Kuzminovej?
- Každý má šancu a dvere sú otvorené. Záleží na nich, či sa dokážu presadiť a budú mať vôľu ďalej trénovať.
