SKLENÉ TEPLICE. Dvoch prvákov, jedného tretiaka a štvrtáka, sme vyrušili počas hodiny telesnej výchovy. „Nemáme klasickú telocvičňu, takže väčšinou chodievame von, na čerstvý vzduch. Máme tu pekné okolie, treba to využiť. Skoro celú zimu sme sa sánkovali a bobovali," povedala triedna učiteľka a zároveň aj riaditeľka školy Erika Mokrošová. Provizórna telocvičňa im však nechýba. „Vedľa je taká väčšia trieda. Vypratali sme ju a teraz tam máme žinenky a rebriny."
Žiadne zvonenie ani šikanovanie
Jednou z výhod málotriedky v Sklených Tepliciach je podľa riaditeľky školy pokoj a ticho, ktoré nenarúša ani zvonenie. „Nie je tu hluk, žiadne šikanovanie. Deti sú stále spolu a v úzkom kontakte sme aj so škôlkarmi, ktorí sú hneď vedľa. Pre nich je potom prechod zo škôlky do školy úplne prirodzený," vysvetlila. Pozitívom je aj voľnejšie vyučovanie. „Jednotlivé učivá preberieme oveľa ľahšie a rýchlejšie, prístup je individuálnejší, na každého mám viac času," vymenovala ďalšie výhody. Tým, že v triede sú tri ročníky, učia sa pracovať samostatne. „Napríklad keď robím so štvrtákom, ostatní musia pracovať sami," vysvetlila. Zároveň priznala, že je to trochu náročnejšie na organizáciu. „Keď sem ráno prídem, musím mať dobre premyslené, čo, kto, kedy, lebo inak by sa nudili," smeje sa. Učiteľka, ktorá predtým pracovala vo veľkej škole v Kremnici, vyzdvihla najmä šikovnosť prváčky Silviky, jediného dievčaťa v triede. „Veľmi veľa úloh robí sama," podotkla. Zároveň pochválila všetkých svojich žiakov. „S učením nemajú žiadny problém. Keďže ich je tak málo, nemôže mi uniknúť, keby niečo nezvládali." To isté platí o písomkách, pri ktorých nemajú šancu odpisovať. „Práve sme sa s Kristiánovou maminou smiali, že ako jediný štvrták musí prísť dobre pripravený na každú hodinu."
Na fotografii to tak nevyzerá, ale každý žiak má k dispozícii dva počítače.
Na výlety chodia autom
Prirodzené v Sklenoteplickej málotriedke je aj to, že deťom neprekáža, keď učiteľka nahlas komunikuje o učive so štvrtákom či naopak. „Sú na to zvyknutí, prváčikovia dokonca dopredu nasávajú vedomosti starších spolužiakov. Ale napríklad Majo k nám nedávno prišiel z veľkej školy a chvíľu mu trvalo, kým sa s nami zžil. Trošku ho rušilo, že my, ostatní, sme sa rozprávali," spomenula nového tretiaka.
Školáci zo Sklených Teplíc nie sú ukrátení ani o výlety. „Včera sme boli v Banskej Bystrici," reagovala na túto tému Silvika. „Boli sme sa pozrieť na tvorivé dielne, ktoré robili rôzni ľudoví umelci. Videli sme, ako zdobili veľkonočné vajíčka, neskôr sa mohli zapojiť aj deti," pokračuje učiteľka. „Donedávna sme na výlety chodievali jedným autom, ale odkedy nám pribudol Majo, musíme ísť na dvoch. Silvikiny rodičia nás veľmi ochotne odvezú." Takto už boli aj vo zvolenskom divadle či žiarskom planetáriu, v pláne majú aj budapeštianske tropikárium. „Snažíme sa aspoň raz do mesiaca urobiť si nejakú exkurziu, alebo ísť na kultúrne predstavenie."
Štvrták si rozumie s prvákom
Škola v Sklených Tepliciach existuje od roku 1775 a v súčasnosti funguje najmä vďaka sponzorom. „S výnimkou prestávky v osemdesiatych rokoch, kedy ju na nejaký čas zatvorili, sa v nej deti učia dodnes. Chceme si ju udržať, veď vytvára imidž obce," povedal starosta Sklených Teplíc Ľubomír Meliš. „Vo veľkých školách vládne anonymita, ale u nás cítiť pohodu, rodinnú atmosféru, kde sa každý s každým pozná a navzájom si pomôžu. Je to aj o tom, že štvrták s prvákom si vedia porozumieť, čo je na veľkých školách asi problém," zdôvodnil starosta snahu zachovať školu aj napriek malému počtu žiakov.
