Článok pokračuje pod video reklamou
ŽIAR NAD HRONOM.Ulice mesta „brázdi" Jana Ivanová za volantom autobusu mestskej hromadnej dopravy osemnásť mesiacov. „Veľmi rada šoférujem. Je jedno, či na traktore, osobnom aute, motorke, alebo vysokozdvižnom vozíku. V zahraničí, napríklad v Taliansku či vo Švédsku, som v mestách často vídala za volantom MHD ženy. Pomarančové autobusy, uniforma a všetko, čo k tomu patrí, sa mi jednoducho páčilo," hovorí o tom, čo ju priviedlo k práci, ktorú vykonávajú najmä muži.
Začínala ako striedač
Predtým, ako začala robiť autobusárku, si musela urobiť vodičský preukaz skupiny C. „Dovtedy som stále jazdila na aute či motorke, takže šoférske skúsenosti som mala. Céčko som robila na nákladnom aute, no predtým som si zisťovala, či by ma na SAD-ke vôbec zamestnali. Predsa len, vodičák stojí peniaze a zbytočne som ich vyhodiť nechcela. Nič mi síce nesľúbili, ale povedali, že je to možné," vysvetlila, čo predchádzalo rozhodnutiu ísť do toho. Hneď po úspešnom absolvovaní „céčka" v autoškole sa išla ohľadom zamestnania prihlásiť na SAD-ku. „Vyslovene som chcela robiť v MHD, diaľkové spoje ma nelákajú," pokračuje. „Zobrali ma, ale ako nováčikovi mi nemohli hneď prideliť vlastnú linku. Začínala som preto ako striedač. Chodila som tam, kde potrebovali. Robila som najmä prímestskú dopravu, napríklad smer Trnavá Hora, Repište, Prochot, Lutila," vymenovala obce, v ktorých ju určite pozná nejeden cestujúci.
Svoj vytúžený červený autobus MHD dostala pred dvomi mesiacmi. „Toto je už moja linka," podotkne. Jej denná trasa smeruje celým mestom k Závodu SNP. Ráno robí aj prímestskú dopravu do Lovče, kde chodí pre deti a plní tak aj funkciu školského autobusu.
Pred pár mesiacmi dostala svoj vlastný autobus.
Nekonfliktná
Mnohí autobusári sa chcú mestskej hromadnej doprave vyhnúť a uprednostňujú diaľkové linky. „Niektorí chlapi mi hovoria, že by to nemohli robiť, lebo každú chvíľu sa stojí. Denne prejdem mestom osemnásťkrát, ale mne to neprekáža," tvrdí. Zároveň pripomína, že jej práca nie je jednoduchá. „Popri šoférovaní musím dávať pozor na to, čo sa deje v okolí. Dvere radšej nechávam dlhšie otvorené, aby som náhodou nikoho neprivrela. Okrem toho mám pod kontrolou strojček, aj peniaze," vysvetľuje. V začiatkoch jej vraj veľmi pomohli kolegovia zo SAD-ky. „Sú skvelí, s každým dobre vychádzam. Vysvetlili mi všetko ohľadom údržby autobusu. Nehovorím, že by som ho vedela opraviť, to urobia mechanici v dielni, ale aspoň si viem naliať olej a vodu. Naučili ma aj cúvať a ako vojsť do umývačky, aby som sa do nej trafila," usmieva sa a pochvaľuje si aj prístup nadriadených.
Žiarčanka za volantom autobusu nedá dopustiť ani na svojich cestujúcich. „Sú zlatí. Veď aj preto som tu, potrebujem sa stretávať s ľuďmi, rada s nimi prehodím pár slov. Neviem si napríklad predstaviť, že by som na nákladnom aute rozvážala piesok," hovorí. V mestskej hromadnej doprave podľa nej skrátka pulzuje život. „Kdekoľvek sa pozriem, vždy sa niečo deje," podotkne. Tvrdí, že na ľudí má šťastie, lebo zatiaľ s nikým v autobuse nemala konflikt. „Fakt stretávam len dobrých ľudí," povie presvedčivo.
Ženy na to majú
„Janu Ivanovú sme prijali z jednoduchého dôvodu. Mali sme málo vodičov," povedala vedúca oddelenia dopravy žiarskej SAD-ky Oľga Šurková. Zároveň priznala, že išlo aj o výzvu. „Chceli sme vyskúšať, či je naozaj pravda, že na to majú aj ženy," pokračovala. „Nám je jedno, akej je človek národnosti, farby pleti, či je muž, alebo žena. Nemáme žiadne predsudky." Nikdy predtým sa im vraj do zamestnania na túto pozíciu nehlásila žiadna žena. „Zrejme si neveria. Je to náročné povolanie. Nie je to len o tom, že to človek odšoféruje, o autobus sa musí vedieť aj postarať," hovorí. Zároveň dodáva, že s prácou Jany Ivanovej sú nadmieru spokojní. „Od pána riaditeľa až po dispečerov. Kolegovia ju majú radi a napriek tomu, že to od nich nevyžaduje, vychádzajú jej v ústrety. Chce byť sebestačná, veď nie vždy ten kolega pri nej bude a čo by robila potom?" Podľa nej má Jana Ivanová výborný prístup k cestujúcim, kolektívu a celkovo k práci. „Povinnosti, ktoré nie sú u každého úplnou samozrejmosťou, si plní zodpovedne. Či sa to týka čistoty autobusu, alebo kontaktu s ľuďmi," uzavrela.
