HORNÉ HÁMRE. "Viaceré osady sú roztrúsené po okolitých kopcoch a na odľahlých miestach. Aj preto v súčasnosti obhospodarujeme až 33 kilometrov miestnych komunikácii, ktoré už nie sú v najlepšom stave," povedala starostka Jolana Miháliková.
Vedenie obce preto nedávno potešila správa, že na svoj projekt obnovy miestnych komunikácií získali z eurofondov asi 270-tisíc eur. Aj keď z európskych peňazí obnovia len asi 2,5 kilometra ciest, starostka je rada, že sa zrekonštruujú aspoň tie najviac poškodené.
Horné Hámre majú v súčasnosti približne 650 obyvateľov. Pred 30 rokmi ich však v obci žilo až 1 280. V druhej polovici 70. rokov tam však začala platiť stavebná uzávera a ľudia začali dedinu opúšťať.
Najstarší písomne doložený údaj o existencii obce pochádza z roku 1391. Obec vtedy patrila panstvu Revištského hradu. Po vymretí rodiny Dóczyovcov v 17. storočí ako majetok fiškusu prešla pod správu Banskej komory v Banskej Štiavnici.
Koncom 15. storočia mali Horné Hámre 55 zdanených domov, čo nasvedčuje tomu, že už vtedy vznikali rozsiahle okolité lazy. Obyvatelia boli pôvodom drevorubači a uhliari, neskôr baníci a spracovatelia vyťaženej rudy z miestnych a iných baní. Tu má pôvod i názov obce, keďže baníci pri úprave a rozbíjaní rudy používali kladivo (hamor). Dodnes sa nachádzajú v základoch starých domov, ciest a po trase bývalej lesnej železnice zvyšky tavenej rudy a množstvo hlinených nádob na odlievanie drahých kovov, hlavne striebra.
