LOVČA. Vlani, v období Veľkej noci, natáčali v obci českí študenti jeden zo série dokumentov o dcérach politických väzňov 50. rokov. Margita Zimanová v ňom spomína na detstvo bez rodičov. Otca jej totiž zatkli za to, že pomáhal svojmu príbuznému pri úteku cez hranice. V roku 1953 ho za tento čin popravili. Jej mamu odsúdili na doživotie, no po siedmich rokoch ju prepustili. Tieto skutočnosti navždy poznačili život celej rodiny. Dokument natočený pod režisérskou taktovkou študentky FAMU Viktórie Dzurenkovej, mal regionálnu premiéru v Kultúrnom dome v Lovči.
Témy, ktoré majú zmysel
Medzi desiatkami ľudí, ktorí prišli na premiéru, nemohla hlavná protagonistka chýbať.
„Som rada, že to vyšlo," povedala po premietnutí filmu. „Škoda, že tam neboli zábery z natáčania v Bratislave na Vazovovej ulici, kde som v detstve bývala. Ale všetko sa tam zmestiť nemohlo," pokračovala. Trochu ju mrzeli slová niektorých spoluobyvateľov, ktorí sa v dokumente vyjadrili, že takéto veci by mali zostať v súkromí. „Mne to však chuť hovoriť o tom nezoberie," podotkla.
Margita Zimanová prišla na premiéru s manželom.
Producentka dokumentárneho cyklu Zuzana Dražilová je s výsledkom spokojná. „Sú to témy, ktoré majú zmysel. Chcela som, aby o nich verejnosť počula a vedela. Zvlášť preto, že o príbehoch detí politických väzňov doteraz nevzniklo nič v Čechách, ani na Slovensku," povedala.
Festival v New Yorku
Pôvodne mala byť séria dokumentov o deťoch 50. rokov odvysielaná na jar aj v Českej televízii. Nakoniec sa termín posunul na druhú polovicu tohto roka. Diváci by ich teda mohli vidieť niekedy v septembri na druhom programe tejto verejnoprávnej televízie. „Chceme, aby to išlo v kvalitnom vysielacom čase o ôsmej, alebo deviatej hodine večer," pokračovala Dražilová. Veľká premiéra sa konala v Prahe, kde premietali všetkých sedem dielov. „Príbeh pani Gity išiel ako predposledný a hovorila nám, že práve okolo jedenástej večer, keď sme premietali jej časť, začalo sa jej čkať." Podľa nej by mali tieto príbehy vidieť aj ľudia v zahraničí. „Preto sme tri zo siedmich dokumentov, medzi nimi aj tento slovenský, prihlásili na filmový festival v New Yorku."
Spoločná história
Režisérka Viktória Dzurenková pochádza zo Slovenska, práca na tomto dokumente jej bola o to bližšia.
„Považujem za veľmi dôležité, aby sa o týchto veciach hovorilo a takýmto spôsobom neustále reflektovala minulosť," povedala. „Som hrdá na to, že som Slovenka a v Čechách môžem pretláčať slovenské témy. Zároveň upozorňovať na našu spoločnú históriu a upriamiť pozornosť Čechov na to, ako to bolo na Slovensku. Navzájom sa takto môžeme obohacovať," vysvetlila.
Po záverečných titulkoch zožala režisérka aplauz a gratulácie.
Najbližšie sa opäť chystá pracovať na dokumente zo slovenského prostredia. „Bude o Vladimírovi Balkovi, synovi Jána Balka, veľkej osobnosti v slovenskej histórii," prezradila na záver.
